Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Vývoj tradičných hospodárskych stavieb

taktiež stodoly rámovej konštrukcie s doskovou výplňou ukladanou do rožných drevených alebo kamenných stĺpov. V tejto oblasti sa vyskytovali aj zrubové polygonálne stodoly. Na Spiši (Nižné Repaše, Torysky, Oľšavica) boli rozšírené murované stodoly s doskovou alebo guľatinovou výplňou. Miesto stodoly bolo najčastejšie pod pravým uhlom k obytnému domu alebo paralelne s ním.

Senník - oboroh. Ladomirov

Krmoviny a podstielku pod dobytok (slamu, plevy, lístie) uskladňovali tiež v úzkych vypletaných, doštených alebo guľatinových prístenných prístavkoch, najčastejšie pozdĺž chrbtovej steny pod strechou domu. Nazývajú ich „peleveň", „pelevnyk”, „polovnyk”, „pryčulok”, „kotynec”, „pletar”, „zahata” atď. Takýmto spôsobom zároveň zabezpečovali tepelnú izoláciu obydlia.

Stodola okrem svojej základnej funkcie, podobne ako aj ďalšie v tejto súvislosti spomenuté priestory, slúžila aj na uskladňovanie a ochranu poľnohospodárskeho náradia. Okrem drobných nástrojov používaných pri mlátení najčastejšie tu stal voz. Neskôr tu nachádzala svoje miesto mláťačka, rôzne stroje na čistenie obilia a pod. Na odkladanie pracovného náradia sa taktiež využívali podstrešné priestory domu a hospodárskych budov.

V ľudovom staviteľstve Ukrajincov východného Slovenska sú známe aj samostatné špeciálne priestory na uskladňovanie a ochranu poľnohospodárskeho náradia. Sú to rôzne prístavby k domu a hospodárskym budovám vo forme prístreškov a šôp, výskyt ktorých bol taktiež podmienený veľkosťou poľnohospodárskej usadlosti. Často už v samotnom pomenovaní („šopa”, „vozarňa”, „kolešňa”, „pudprycyna”) je vyjadrené aj ich funkčné určenie.

52