Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Vývoj tradičných hospodárskych stavieb

uložiť do stohu, respektíve pod jednoduchú striešku, akú poznáme u Slovanov prostredníctvom už spomínanej Velislavovej biblie. A práve takéto spôsoby uskladňovania nevymláteného obilia, slamy a sena sa zachovali v skúmanej oblasti, najmä v jej východnej časti (okres Humenné a Michalovce), až do kolektivizácie poľnohospodárstva. V ojedinelých prípadoch v niektorých lokalitách bojkovskej, resp. zmiešanej bojkovsko-lemkovskej oblasti, ešte dodnes stretávame klasický staroslovanský oboroh („voboroch", „oborich”), ktorý sa v súčasnej národopisnej literatúre považuje už iba za zvláštnosť ukrajinskej bojkovskej ľudovej kultúry.

Pivnica s kamennou strechou. Regetovka

Uzavreté a kryté budovy známe v skúmanej oblasti pod všeslovanským názvom stodola, ktoré slúžili na uskladňovanie vymlátenej slamy, resp. úschovu poľnohospodárskych strojov, vozov a hospodárskeho náradia109, sú neskorším javom podmieneným zvýšenou poľnohospodárskou produkciou. To však neznamená, že oborohy vlastnili iba najchudobnejší. Veď v mnohých poľnohospodárskych usadlostiach ešte v 50.-60. rokoch 20. storočia sa nachádzali obidve stavby súčasne.

V skúmanej oblasti poznáme niekoľko vývojových foriem stodoly. Najjednoduchšia a v tejto oblasti najčastejšie sa vyskytujúca bola jednodielna stodola nachádzajúca sa pod spoločnou strechou s obytným domom a inými hospodárskymi priestormi, a to v jednej pozdĺžnej osi. Má tieto pomenovania: „bojisko", „pelevňa”, „stodola”. Takáto stodola plnila súčasne aj funkciu mlatovne (holo-50