Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Základné sídelné formy, vývoj dvorovej zástavby

lesoch umožňoval väčšine roľníkov budovať hospodárske stavby oddelene od obytného domu. To bolo zároveň preventívnym opatrením proti ohňu. Čo sa však týka samotnej dvorovej zástavby, táto časť regiónu nemá až natoľko jednotný charakter, ako to bolo v prípade východnej a centrálnej časti. Preto v jednej a tej istej obci popri ojedinelých jednotraktových dvoroch stretávame dvojstranné, hákové, paralelné (dvojtraktové), trojstranné a iné formy zástavby (napríklad v obci Jakubany, okr. Stará Ľubovňa). Prevládajú však dvojstranné otvorené dvory s domom orientovaným štítom k ceste a samostatnou hospodárskou budovou v najčastejšej kombinácii chliev („staňa”) + bojisko; chliev + bojisko + „stodola”, alebo „pryčolok" (vo význame záčina); b'ojisko + chliev + ovčiareň („ovčarňa”); bojisko + šopa („pidšopa") + chliev. Hospodárska budova je postavená v pravouhlom smere k obytnému domu. Vyskytujú sa prípady, keď takéto pravouhlé dvory sú spojené spoločnou strechou, a priestor medzi nimi vytvára tzv. podšopu, ktorá slúžila na vykonávanie rôznych prác a odkladanie domového a poľnohospodárskeho náradia. Takéto hákové formy dvorov sme zaznamenali v Nižných Repašoch, Toryskách, V. Lipníku a pod.

V obci Jakubany sú veľmi rozšírené prípady, keď jeden dvor slúži dvom gazdom. Čiže vpredu sa nachádza dvojdom so štítovou orientáciou k ceste a vzadu naň nadväzujú hospodárske priestory, napríklad dva chlievy +dve bojiská + dva „carky” (chlievy) pre ovce. Uvedené spoločné dvory vzhľadom na počet hospodárskych priestorov majú často trojstrannú formu. Stavať takéto dvory nútili najmä nerozvinuté hospodárske pomery, bytová stiesnenosť a nedostatok pôdy. Tieto faktory dali tiež podnet k vzniku dvorov s niekoľkými bytovými a hospodárskymi jednotkami, radenými za sebou po pozdĺžnej osi dvora (napríklad dom + dom + stodola + stodola). Výskyt takýchto dvorov sme zaznamenali v niektorých obciach na Zamagurí (Kamienka, Litmanová). Sú však typické aj pre niektoré slovenské obce na Spiši.

Vo východnej a centrálnej časti regiónu jednotlivé dvory veľmi často oddeľovali od seba drevené ploty. Ohradzovali nimi určité časti okolo domu a niektoré parcely v intraviláne obcí. V niektorých lokalitách, kde to dovoľovali prírodné podmienky (Kečkovce, Nižný Orlík, Vyšný Orlík, Roztoky, Mikulášova), vo veľkej miere boli rozšírené ploty vyložené z bridlicových kameňov. Bridlicovými dlaždicami boli vyložené aj najviac frekventované miesta vo vnútri dvora.

V 40 - 50. rokoch sa rozšírili po našich dedinách ploty z vertikálne rezaných latiek a v poslednom období rôzne kovové ploty s uzatváracími bránami.

Charakteristickým znakom väčšiny tradičných usadlostí, najmä vo východnej a centrálnej časti regiónu, sú ovocné stromy v záhrade.

Na Spiši, na rozdiel od iných častí skúmaného regiónu, veľmi rozšírené boli už aj vysoké doštené brány s malými dvierkami pre peších, ktorými opatrovali vstup do dvora. Teda vidíme tu snahy o uzatváranie dvorov. K tomu sa prispôsobuje aj samotná zástavba dvorov, ktorá spoločne s ohradou vytvára štvorec (Nižné Repaše, Torysky, Litmanová a pod.).

43