Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Základné sídelné formy, vývoj dvorovej zástavby
Všetky vyššie spomenuté hospodárske a kultové stavby sa vyznačujú bohatstvom architektonických foriem a konštrukčných elementov, o ktorých sa zmienime v ďalších kapitolách. S procesom osídlenia úzko súvisí vznik a vývoj dvorovej zástavby, ktorý takisto bol determinovaný predovšetkým sociálno-ekonomickými faktormi, ako aj konkrétnymi historickými a prírodno-klimatickými podmienkami a kultúrnoetnickými tradíciami. Už samotný pojem dvor, resp. roľnícky dvor v ukrajinských etnických oblastiach v priebehu posledných dvoch storočí zaznamenal určité zmeny. Pôvodne tento pojem sa neohraničoval iba zastavanou či obostavanou stavbami parcelou. Hlavný jeho obsah stanovil rozsah pôdy, t. j. pozemkové vlastníctvo prislúchajúce k určitému gazdovstvu. Teda tento pojem sa vzťahoval na hospodársku usadlosť ako celok91. V užšom slova zmysle, podobne ako aj v iných etnografických oblastiach, pojmom dvor sa označuje nepatrná časť nezastavaného a poľnohospodársky neskultivovaného pozemku rozprestierajúceho sa tesne pred domom, alebo medzi jednotlivými stavbami hospodárskej usadlosti, ktorý slúžil pre komunikačné a iné hospodárske účely. V súčasnej odbornej národopisnej literatúre sa pod pojmom dvor rozumie vzájomný vzťah hospodárskych a obytných stavieb z hľadiska ich usporiadania a hospodárskeho fungovania v rámci jednej usadlosti92. Aplikujúc poznatky z výskumov uvedenej problematiky v iných slovenských a priľahlých oblastiach môžeme konštatovať, že z tohto hľadiska ukrajinské etnikum na východnom Slovensku predstavuje pomerne jednotnú oblasť a že základným typom dvorovej zástavby na prelome dvoch predchádzajúcich storočí tu bol zvrchu otvorený a v pláne neuzavretý dvor. Takýto dvor, na rozdiel od uzavretého typu, má značnú časť stavebnej parcely nezastavanú, niekedy však čiastočne alebo celkom ohradenú jednoduchým plotom, prípadne súvislou ohradou. Tak ako prebiehal samotný osľdľovacľ proces skúmanej oblasti, menil sa charakter zamestnania a celkový spôsob výroby, tak vznikali aj jednotlivé formy dvorovej zástavby, ktoré sa tradovali z generácie na generáciu, alebo sa menili v dôsledku iných kultúrnych vplyvov, a zanikali následkom podstatnejších sociálno-ekonomických premien. Ako to vyplýva z predchádzajúcich kapitol, severovýchodné okrajové územie Slovenska až do 13. storočia tvorilo málo zaľudnenú oblasť. Intenzívnejšie a viac-menej organizované zaľudňovanie týchto krajov sa začalo až po tatárskom vpáde. Avšak prevažná väčšina ukrajinských dedín vznikla až v období pastierskej tzv. valašskej kolonizácie. Nové trvalé osady s ukrajinským obyvateľstvom bežne vznikali ešte koncom 16. storočia. Teda ešte v 16.-17. storočiach boli tu možnosti voľnejšej existencie, ktoré sa pastierskemu živlu poskytovali pre trvalé osídlenie na ľudoprázdnych majetkových komplexoch v tomto karpatskom regióne. A práve to, podľa nášho názoru, do značnej miery predurčilo, že otvorený typ dvora s voľnou zástavbou v tejto oblasti sa stal dominujúcim a pretrvával až do posledného obdobia. I keď na prelome 19. a 20. storočia pre toto územie sú charakteristické uličné typy 35
