Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Výskum ľudového staviteľstva a bývania
Po pripojení západoukrajinských zemí k USSR vzrastá záujem o históriu a kultúru najzápadnejších ukrajinských obyvateľov aj vo vedeckých kruhoch na Ukrajine. Táto práca sa v podstate sústreďuje v Ústave umenia, folklóru a etnografie Akadémie vied Ukrajiny a v Múzeu etnografie a umeleckého priemyslu Akadémie vied Ukrajiny vo Lvove. Problematika ľudového staviteľstva, ako aj niektorých ďalších otázok materiálnej kultúry západoukrajinských etnických skupín, je pomerne slušne rozpracovaná v prácach I. Krasovského. Rezultáty svojich výskumov v oblasti materiálnej kultúry zhrnul v príslušnej časti monografie Lemkivščyna (1988)65. V uvedenej publikácii sú uverejnené aj kapitoly o materiálnej a duchovnej kultúre východoslovenských Ukrajincov z pera M. Mušinku, avšak problematika sídelných foriem, ľudového staviteľstva a bývania je v nich spracovaná iba veľmi stručne (s. 224-236). O komplexné vedecké spracovanie problematiky ľudovej kultúry Lemkov sa v posledných rokoch podujal Národopisný ústav Národnej akadémie vied Ukrajiny vo Lvove, na čom spolupracovali aj odborníci z Múzea ukrajinskorusínskej kultúry, včítane autora tejto práce66. K problematike osídlenia a ľudového staviteľstva už skôr vyšli taktiež cenné práce z pera J. Hoška67. Z ruských bádateľov, ktorí sa zaoberali karpatským ľudovým staviteľstvo, pravda v širšom merítku, treba spomenúť J. Blomkvistovú a N. Gracianskú68. V posledných desaťročiach dokumentačný materiál o ľudovej kultúre Ukrajincov na východnom Slovensku v rámci svojej činnosti zhromažďovali aj niektoré popredné slovenské vedecké inštitúcie, pamiatkové ústavy a múzea. Predovšetkým sú to Slovenské národné múzeum - Etnografický ústav v Martine, Etnologický ústav SAV v Bratislave, Kabinet etnológie pri FF UK v Bratislave, Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave, Východoslovenské múzeum v Košiciach, Šarišské múzeum v Bardejove, Krajské múzeum v Prešove a samozrejme Múzeum ukrajinsko-rusínskej kultúry vo Svidníku. V Českej republike sa touto problematikou čiastočne zaoberali Etnografický ústav ČSAV v Prahe a Katedra histórie a etnografie strednej, východnej a juhovýchodnej Európy FF UJEP v Brne. Pravda, všetky horemenované české a slovenské inštitúcie, okrem Múzea ukrajinsko-rusínskej kultúry, zaoberajú sa týmito otázkami len okrajovo v rámci sledovania vývoja ľudovej kultúry v pomerne širších koreláciách. Z popredných súčasných českých a slovenských etnografov, v prácach ktorých nájdeme aj určité doklady o ľudovom staviteľstve východoslovenských Ukrajincov, vymenujeme aspoň niektorých. Predovšetkým sú to A. Pitterová, V. Frolec, J. Kramáŕik, Š. Mruškovič, S. Kovačevičová a J. Podolák69, ktorí analyzovali najmä interetnické vzťahy na území bývalého Československa, respektíve v oblasti Karpát, ako aj problematiku typológie ľudovej kultúry a niektoré ďalšie teoretické otázky. V prácach J. Podoláka nájdeme taktiež cenné materiály o sezónnych obydliach a hospodárskych stavbách Ukrajincov. Má taktiež veľké zásluhy na organizovaní tímových etnografických výskumov ľudovej kultúry Ukrajincov na východnom Slovensku70. 22
