Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Poznámky, pramene a literatúra
13 Varsík, В.: O pôvode a etymológii niektorých miestnych názvov na východnom Slovensku. - Sborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, IX, Bratislava 1958, s. 143-151; Haraksim, L.: c. d., s. 14; Hodinka, A.: A munkácsi görög-kath, püspökség története. Budapest 1909. s. 65-67. 14 Hoško, J.: Naselenňa Ukrajinských Kárpát..., s. 11; Podolák, J.: c. d, s. 35. 15 Conscriptio portarum com. Zempliniensis, 1572. Krajinský archív, Budapešť, A- 2677; Registrum restantionis domorum com. Sarosiensis, 1600. Krajinský archív, Budapešť, sign. A-2655. - In.: Haraksim, L.: c. d., s. 20. 16 Etnografický atlas Slovenska...; Latta, V.: Atlas ukrajinškych hovoriv Schidnoji Slovaččyny. Prešov 1991; Podolák, J. a kol.: Horná Cirocha. Vlastivedná monografia zátopovej oblasti. Košice 1985; Podolák J. a kol.: Zamagurie. Národopisná monografia oblasti. Košice 1972; Sopoliga, M.: Perly ľudovej architektúry...; VZ MURK; Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv Prjašivščyny. Prešov 1999 atď. 17 Haraksim, L.: c. d., s. 18; Hadžega, V.: Dodatky do istoriji rusyniv i ruškych cerkvej v buvšej župi Zemplynskoj. - Naukovyj zbimyk tovarystva „Prosvita”. Užhorod 1932 (IX), s. 5-20; 58-62. 18 Granjala, D.: Rumunské vlivy v Karpatech. Praha 1938. 19 V r. 1918 v snahe zachovať jednotné Uhorsko bol pokus o vytvorenie autonómie pod názvom Ruská krajňa. Podrobnejšie viď: Nárysy istoriji Zakarpatťa, tom II (1918- 1945), Užhorod 1995, s. 53-57. 20 Myšanyč, 0.: c. d., s. 197-250. 21 Marčenko, M. J.: Istorija ukrajinškoji kulťury. Kyjiv 1961, s. 68. 22 Korabinský, M.: Geographisch - Historisches und Produkten Lexikon von Ungaren. Bratislava 1786; Schwartner, M.: Statistic des Königreichs Ungeren. Pešt 1798; Szirmay, A.: Notitia topographica, politics inclyti comitatus Zempleniesis. Buda 1805; Sydow, A. V: Bemerkungen auf einer Reise im Jahre 1827 durch die Beskiden über Krakau und Vieliczka nach den Central Karpaten, als Beitrag zur Charakteristik dieser Gebirgsgegend und Bewohner. Berlin 1830. (Podrobnejšie o uvedených a ďalších prácach pozri Urbancová, V.: Počiatky slovenskej etnografie. Bratislava 1970); Putešestvije ot Trijesta do Sankt-Peterburga v 1810 godu, opisannoje oficerom 40-oj kolony morskich imperatorskich vôjsk - VI. Bronevskim. Peterburg 1828 a iné. 23 VZ MURK, I. Svidník 1965, s. 186. 24 Čaplovič, J.: Etnographische Miscellen von Ungaren. - Hesperus 1820, z v. 27, č. 20, 23; zv. 28, č. 2; 1821, zv. 30, č.18. 25 Markov, J.: K dejinám národopisu Zakarpatskej Ukrajiny - Československá etnografie, X, 1962, 1, s. 66-70; Urbancová, V.: c. d., s. 132, 343-358. 26 Sreznevskij, 1.1.: Rus Ugorskaja, In: Vestnik Russkogo Geografičeskogo Obščestva. Peterburg 1852, kn. IV., č. II.; Popov, M. A.: Russkoje naselenije po vostočnomu sklonu Karpat (huculy, lemky, bójky). Moskva 1867. 27 VZ MURK, I. Svidník 1965, s. 189. 28 Napr. De - Vollan, H. A.: Ugorskije narodnyje pesni. In: Zapiski Imperatorskogo Russkogo Geografičeskogo Obščestva po otdeleniju etnografii, t. XIII., vyd. I. Peterburg 1885; Deško, A. P.: 0 Karpatskoj Rusi. - Kijevľanin, kn. 3. Moskva 1850, str. 19-31; Sreznevskij, 1.1.: Putevyje pisma iz slavjanskich zemeľ(1841-42). -Živaja starina, 1892-1893, vyd. IV., s. 462 (Listy v r. 1895 vyšli v samostatnej publikácii). 29 Vahylevyč, J.: Lemky, meškanci zachidnich Karpat, 1841 (práca publikovaná v čas. Národná tvorčisť ta etnografia. Kijev 1965, 4 - do tlače pripravil I. Krasovškyj); Holovačkyj, J.: Ob issledovanii pamjatnikov russkoj stariny, sochranivšichsja 152
