Simon Attila (szerk.): Esterházy János és a szlovenszkói Magyar Párt. Iratok a szlovákiai magyarok történetéhez (1938-1945) - Fontes Historiae Hungarorum 6. (Somorja, 2014)
Személynévmutató
ZHRNUTIE Spracovanie histórie Maďarskej strany pôsobiacej v rokoch 1939 až 1945 a histórie vtedajšej maďarskej komunity na Slovensku sa zrýchlilo iba v niekoľkých posledných rokoch, predovšetkým vďaka prácam historika Martina Hetényiho. Jednou z prekážok ďalšieho výskumu je neprebádanosť relevantných zdrojov, respektíve ťažký prístup k nim. Čiastočnou príčinou tohto stavu je chýbajúci archív strany, ktorý sa navždy stratil na konci druhej svetovej vojny, v časoch, keď boli vedúci predstavitelia strany zatknutí a majetok strany skonfiškovaný. Zdrojový materiál týkajúci sa činnosti Maďarskej strany je značne sporadický a je roztrúsený v škatuliach rôznych fondov z daného obdobia, preto jeho prieskum nie je jednoduchý. Maďarská strana bola vo vtedajšej Slovenskej republike v osobitnom postavení, jej činnosť bola pre charakter systému obmedzovaná a mohla sa pohybovať len v úzkych medziach, dokonca bola pre ňu priama politická činnosť takmer zakázaná. V tejto situácii sa činnosť vedúceho predstaviteľa strany a jediného parlamentného poslanca maďarskej komunity Jánosa Esterházyho stala pre historický výskum mimoriadne vzácnou. Tým sa história Maďarskej strany stala neoddeliteľnou od politickej a spoločenskej činnosti jej predsedu. Preto ak chceme spracovať históriu strany, najprv musíme prebádať činnosť samotného Esterházyho, alebo prinajmenšom skúmať tieto dva subjekty súčasne. Osoba Esterházyho sa v posledných rokoch stala stredobodom diskusií v kruhoch historikov venujúcich sa maďarsko-slovenským vzťahom a teší sa aj záujmu širšej verejnosti. Tieto diskusie sa však konali - česť vzácnym výnimkám - pri úplnom ignorovaní primárnych historických zdrojov týkajúcich sa Esterházyho, pričom často aj historici, ktorí majú v rámci odboru slušnú autoritu, mali o tomto maďarskom politikovi kategorické vyhlásenia beztoho, aby sa pri tom odvolali na akýkoľvek relevantný zdroj. Práve neudržateľnosť tohto stavu bola motiváciou pre medzinárodný projekt s názvom Život a politická rola Jánosa Esterházyho v archívnych a tlačových prameňoch, ktorý bol realizovaný v roku 2012 vďaka podpore Medzinárodného vyšehradského fondu v spoločnom programe Historického ústavu Výskumného centra humanitných vied v Budapešti a Fórum inštitútu pre výskum menšín v Šamoríne. V rámci projektu zozbieraný rozsiahly zdrojový materiál predstavujúci vyše tisíc položiek nás podnietil k tomu, aby sme z neho vyselektovali zdroje z obdobia rokov 1938 až 1945, doplnili ich o ďalšie materiály týkajúce sa Maďarskej strany a tieto publikovali v knižnej forme ako zbierku prameňov, ktorá dokumentuje činnosť vtedajšej Maďarskej strany. Aj keď týchto spolu až 100 pramenných dokumentov predstavuje len výber zo spisových materiálov Maďarskej strany, ponúka však obsiahly obraz aj o jej postavení, ako aj o politickom správaní Jánosa Esterházyho. Materiály našej publikácie sa vzťahujú na obdobie od prvej viedenskej arbitráže (2. november 1938) do ukončenia druhej svetovej vojny v Európe (8. máj 1945), pričom tieto dva dátumy predstavujú aj rámec dobovej histórie Maďarskej strany. Posledný zaradený dokument (Memorandum vedúcich predstaviteľov Maďarskej strany pre Slovenskú národnú radu) nielenže uzatvára zbierku chronologicky, ale zhŕňa aj jej obsah. 301
