Popély Árpád (szerk.): Iratok a csehszlovákiai magyarság 1948-1956 közötti történetéhez. I. Válogatás a csehszlovák állami és pártszervek magyar kisebbséggel kapcsolatos dokumentumaiból - Fontes Historiae Hungarorum 4. (Somorja, 2008)
Dokumentumok
uskutočňovaní národnostnej politiky, komunisti, tak Slováci ako Maďari, musia v budúcnosti húževnatejšie ako dosiať bojovať proti všetkým zjavom buržoázneho nacionalizmu. Tak medzi maďarským, ako aj medzi slovenským obyvateľstvom musia v každodennej masovopolitickej práci popularizovať predných pracovníkov našich závodov a polí, bez ohľadu na národnosť, musia budiť lásku k našej spoločnej vlasti - Československej republike, k nášmu spojencovi, veľkému Sovietskemu zväzu. Oči komunistov bez rozdielu národnosti nech sú upreté k Prahe. Tam je sídlo predstaviteľov našej strany, tam je vláda ľudu celej ČSR, ktorá rieši problémy všetkých národov Československa a rieši i problémy ukrajinského a maďarského obyvateľstva spolu s problémami ostatných národov v ČSR. Zástavou všetkého pracujúceho československého ľudu, Čechov a Slovákov, Maďarov a Ukrajincov je československá zástava, bielo-červeno-modrá a zástava proletárskeho boja, zástava veľkého socialistického štátu - červená zástava. Zástava červeno-bielo-zelená je zástavou priateľského maďarského štátu, voči ktorému náš ľud a náš štát zachováva úprimné priateľské vzťahy a jeho zástavu postaví na vysoké čestné miesto medzi ostatnými zástavami priateľských štátov, medzi zástavy bratského Poľska, Rumunska, Bulharska, Číny alebo Kórey.“ Áno, červeno-bielo-zelená zástava nie je malým činiteľom v rukách buržoáznych nacionalistov. Skoro každý deň sa vyskytuje otázka zástavy červeno-bielo-zelenej napriek tomu, že sme už viackrát poukázali na to, že táto zástava nie je symbolom národnosti, aleje znakom zvrchovanosti krajiny - v tomto prípade Maďarska, priateľského Maďarska. Musíme dávať pozor, nesmieme pripustiť, aby si buržoázni nacionalisti urobili zo zástavy priateľského štátu prostriedok na vrážanie klina medzi naše národy. V poslednom čase sa prejavila činnosť malomeštiackych živlov aj pri réžii rozprávkovej spevohry „János vitéz" (Víťaz Ján). V tejto hre, ktorá ostrou satirou zosmiešňuje monarchiu, nemohúcnosť francúzskeho kráľovstva, sa vyskytuje aj otázka maďarskej zástavy, otázka vernosti k maďarskej zástave. To dáva nacionalistickým živlom príležitosť k tomu, aby u nás, na Slovensku živili maďarský buržoázny nacionalizmus. Táto hra v Maďarsku posilňuje ideu vlastenectva. Ale u nás na Slovensku, na národnostne miešanom území použitie červeno-bielo-zelenej zástavy v tejto hre ideu socialistického vlastenectva, lásku k československej vlasti, pokojné spolužitie a bratské priateľstvo našich národov neposilňuje. Tu veľmi veľa záleží na režisérovi, a musíme konštatovať, že režiséri, ktorí nadšene režírovali hru „János vitéz“ neprejavili také „nezištné“ nadšenie pri réžii nových, socialistických hier. Dej tejto rozprávkovej hry sa odohráva v dobe prednapoleonskej, keď maďarská zástava ani nebola červeno-bielo-zelená. Keby režiséri boli skutočne rozmýšľali a úprimne s hrou mysleli, mohli prísť na to, že vztýčenie červeno-bielo-zelenej zástavy je tu i historicky i ideologicky falošné. Prílišné vyzdvihnutie tejto zástavy právom vzbudilo u slovenských, ale aj u maďarských súdruhov pocit, že maďarská zástava sa tu využíva, resp. zneužíva k porušeniu priateľstva medzi našimi národmi. Žiaľ, musíme konštatovať, že ani maďarskí komunisti v Československu nebojujú dosť dôrazne proti takýmto zjavom. Jednak sa mylne nazdávajú, že by bolo snáď urážkou ľudovodemokratického Maďarska, keby povedali svoj názor a jednak si nechcú robiť nepríjemnosti, nechcú si pohnevať miestnych známych a priateľov a preto sa radšej nechajú vliecť udalosťami, nebojujú proti nesprávnym názorom. Je to však veľmi nebezpečný a škodlivý spôsob, lebo tým chtiac-nechtiac tiež pomáhame živiť buržoázny nacionalizmus. 387
