Popély Árpád (szerk.): Iratok a csehszlovákiai magyarság 1948-1956 közötti történetéhez. I. Válogatás a csehszlovák állami és pártszervek magyar kisebbséggel kapcsolatos dokumentumaiból - Fontes Historiae Hungarorum 4. (Somorja, 2008)
Dokumentumok
maďarského obyvateľstva v ČSR je dnes značne menší, ako v roku 1937. Ale predsa nižších stredných škôl (8-ročných) sme v školskom roku 1952/53 mali 119 so 453 triedami n 16.348 študentami, čiže oveľa viac, ako roku 1937. V tom istom školskom roku bolo 515 maďarských školiek s 227 triedami a 6857 deťmi. Národných škôl bolo 553 s 1240 triedami a 44.033 žiakmi. Okrem školiek, národných a nižších stredných škôl bolo v tom istom školskom roku ešte 7 jedenásťročných stredných škôl, ktoré zodpovedajú bývalému gymnáziu, jedna škola pre výchovu učiteliek na školách v Komárne, dve pedagogické školy s vyučovacím jazykom maďarským, vyššia priemyslovka, 6 zdravotných škôl, 7 vyšších poľnohospodárskych škôl, dve nižšie poľnohospodárske školy, 7 roľníckych škôl a viac základných, odborných škôl. Zriadená je katedra maďarského jazyka na Vysokej škole pedagogickej a na filozofickej fakulte Komenského univerzity, jestvuje jedna trojročná vyššia pedagogická škola. Štátom subvencovaný kultúrny spolok maďarských pracujúcich v Československu - Csemadok - napomáha rozvoju kultúrneho života maďarských pracujúcich v Československu. Máme maďarské oblastné divadlo v Komárne a maďarský súbor pri Dedinskom divadle. Máme maďarskú tlač, maďarské nakladateľstvo, maďarské relácie v československom rozhlase atď. Tieto úspechy, ktoré sme dosiahli v rozvoji našej národnej kultúry, sú veľkými úspechmi, ale sú to snáď všetky naše úspechy? Samozrejme, že nie! Výsledky dosiahnuté v rozvoji priemyselnej výroby sú úspechmi aj nás, Maďarov v ČSR. Maďarskí pracujúci v ČSR dostávajú svoj zaslúžený podiel na celom bohatstve nášho ľudovodemokratického štátu. Ak sme pri výsledkoch priemyselnej výroby povedali, že sú výsledkami aj maďarských pracujúcich v ČSR, tak to vo zvýšenej miere platí na výsledky, dosiahnuté v poľnohospodárskej výrobe, v rozvoji poľnohospodárstva. Nebolo by teda správne pokladať izolovane nepatrný zlomok našich úspechov, dosiahnutých v rozvíjaní iba na poli našej kultúry za „vlastný" úspech. To by prv alebo neskoršie hnalo vodu na mlyn buržoázneho nacionalizmu. Pokúsme sa znázorniť to na konkrétnom príklade. Pred dvoma rokmi si miestna odbočka Csemadoku v Komárne zariadila na kultúrne účely jednu nezariadenú a poškodenú miestnosť, danú jej výmerom k dispozícii. V mene miestnej odbočky Csemadoku prišli súdruhovia Körmendi a Pálfi na ústredný sekretariát Csemadoku do Bratislavy a žiadali predsedníctvo, aby im poukázalo mimoriadnu podporu v obnose Kčs 200.000 na adaptáciu a zariadenie miestnosti. Túto žiadosť Pálfi, známy vodca pravičiarskej sociálnej demokracie v predmníchovskej republike, odôvodňoval takto: Maďarskí pracujúci v ČSR riadne pracujú, platia dane, je teda načase, aby už aj niečo dostali. Nazdávame sa, že sa už dostatočne zaslúžili o tých 200.000 korún. Bývalý pravicový vodca maďarskej sociálnej demokracie, kedysi korteš Schulz Náciho, zabudol na to, že maďarskí pracujúci v ČSR práve v Komárne dostali najviac, pretože naša vláda investovala a investuje milióny do vybudovania takých mohutných závodov, akými sú komárňanské lodenice - Závody Gábora Steinera, v ktorých nachádzajú prácu práve obyvatelia maďarskej národnosti. Zabudol na to, že maďarským pracujúcim v ČSR sa dostáva rovnakého sociálneho poistenia, rekreácie, starobného dôchodku, hmotných a kultúrnych výhod ako Čechom, Slovákom alebo ostatným pracujúcim našej vlasti. Snažili sme sa Pálfiho presvedčiť o mylnosti jeho názorov. Veď maďarskí pracujúci v Československu majú všetko, majú rovnaký podiel na hmotných a kultúrnych vymoženostiach s českými a slovenskými pracujúcimi. Pálfi vtedy prehlásil, že tých krásnych 380
