Popély Árpád (szerk.): Iratok a csehszlovákiai magyarság 1948-1956 közötti történetéhez. I. Válogatás a csehszlovák állami és pártszervek magyar kisebbséggel kapcsolatos dokumentumaiból - Fontes Historiae Hungarorum 4. (Somorja, 2008)
Bevezető
ÚVOD Výskum a spracovanie dejín maďarskej menšiny na Slovensku, resp. v Československu je úlohou sčasti slovenskej a sčasti maďarskej historiografie. Jednou zo základných podmienok prípravy štúdií spracovaných s vedeckou náročnosťou je výskum a uverejnenie dobových prameňov. Nápomocnou pri výskume dejín maďarskej menšiny sa snaží byť edícia Spisy k dejinám Maďarov v Československu v rokoch 1948 - 1956, ktorá ponúka výber z dokumentov československých straníckych a štátnych orgánov. Zbierku obsahujúcu dokumenty v slovenskom, českom i maďarskom jazyku sme sa snažili zostaviť tak, aby bola zrozumiteľná a použiteľná rovnako pre slovenskú, českú i maďarskú čitateľskú verejnosť aj historikov. Hlavným dôvodom vydania tejto edície bol fakt, že štyri desaťročia totalitného komunistického režimu, vrátane rokov 1948 -1956 patria k najmenej spracovaným kapitolám dejín maďarskej menšiny v Československu. Vysvetliť sa to dá jednak tým, že výskum dejín menšín v období socializmu nepatril medzi priority maďarskej, a ešte menej československej historiografie. Navyše v rámci totalitného štátu neboli vytvorené ani podmienky pre objektívny výskum dejín. Na druhej strane dôvodom zanedbávania výskumu menšinovej politiky obdobia socializmu je aj to, že po roku 1989 sa do stredobodu záujmu tak maďarskej, ako aj slovenskej historiografie dostalo najbolestnejšie obdobie dejín maďarskej menšiny, a to obdobie jej prenasledovania v rokoch 1945 -1948. Táto etapa dodnes najviac zaťažuje slovensko-maďarské vzťahy. 0 predtým zamlčovaných otázkach, ako boli reslovakizácia, deportácia Maďarov do Čiech a výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom v posledných dvoch desaťročiach vzniklo viacero štúdií, zborníkov štúdií, monografií13 a edícií dokumentov14 z pera maďarských, slovenských i českých autorov. Výskumu národnostnej politiky skúmaného obdobia bolo zo strany slovenských i maďarských historikov venované neporovnateľne menej pozornosti. Juraj Zvara sa síce vo svojich dielach15, ktoré vyšli v maďarskom aj v slovenskom jazyku, pokúšal už kon-13 K najvýznamnejším monografiám patria: Kaplan, Karel: Pravda o Československu 1945 - 1948. Praha: Panorama 1990; Šutaj, Štefan: Reslovakizácia: Zmena národnosti časti obyvateľstva Slovenska po II. svetovej vojne. Košice: Spoločenskovedný ústav SAV 1991; Čierna-Lantayová, Dagmar: Podoby československo-maďarského vzťahu 1938- 1949. Bratislava: Veda 1992; Šutaj, Štefan: Maďarská menšina na Slovensku v rokoch 1945- 1948. Bratislava: Veda 1993; Vadkerty Katalin: A reszlovakizáció. Bratislava: Kalligram 1993; Vadkerty, Katalin: A deportálások: A szlovákiai magyarok csehországi kényszerközmunkája 1945 - 1948 között. Bratislava: Kalligram 1996; Bobák, Ján: Maďarská otázka v Česko-Slovensku (1944 - 1948). Martin: Matica slovenská 1996; Vadkerty, Katalin: A belső telepítések és a lakosságcsere. Bratislava: Kalligram 1999; Kugler, József: Lakosságcsere a Délkelet-Alföldön 1944 - 1948. Budapest: Osiris - MTA Kisebbségkutató Műhely 2000; Vadkerty, Katalin: A kitelepítéstől a reszlovakizációig: Trilógia a csehszlovákiai magyarság 1945 - 1948 közötti történetéről. Bratislava: Kalligram 2001 (v slovenskom preklade: Vadkerty, Katalin: Maďarská otázka v Československu 1945 - 1948: Dekréty prezidenta Beneša a ich dôsledky na deportácie a reslovakizáciu. Bratislava: Kalligram 2002); Beňa, Jozef: Slovensko a Benešove dekréty. Bratislava: Belimex 2002; Šutaj, Štefan - Mosný, Peter - Olejník, Milan: Prezidentské dekréty Edvarda Beneša v povojnovom Slovensku. Bratislava: Veda 2002; László, Péter: Fehérlaposok: Adalékok a magyar-csehszlovák lakosságcsere-egyezményhez. Bonyhád 2003, Šutaj, Štefan: Nútené presídlenie Maďarov do Čiech. Prešov: Universum 2005; Šutaj, Štefan: Magyarok Csehszlovákiában 1945 - 1948 között: Tanul-32
