Popély Árpád (szerk.): Iratok a csehszlovákiai magyarság 1948-1956 közötti történetéhez. I. Válogatás a csehszlovák állami és pártszervek magyar kisebbséggel kapcsolatos dokumentumaiból - Fontes Historiae Hungarorum 4. (Somorja, 2008)
Dokumentumok
Pre zaistenie ďalšieho rozvoja poľnohospodárskej produkcie sa prevádza školenie agronómov, zootechnikov, vedúcich brigád, kombajnérov a ďalších poľnohospodárskych kádrov. Cesty v tejto časti Slovenska boli v zlom stave. V minulých rokoch výstavby a v tomto roku bolo a je postavených a upravených desiatky km ciest. Z hlavných akcií bude v roku 1953 na diaľkovom ťahu Bratislava-Komárno odovzdané do prevádzky 35 km dlhý úsek a bude sa pokračovať v diaľkových ťahoch Komárno-Nové Zámky-Nitra a Leopoldov- Hlohovec-Nitra s výstavbou mostov. Podstatne sa zlepšila situácia v autobusovej doprave a dnešný stav je natoľko uspokojivý, že takmer každá obec je vhodnou linkou buď priamo alebo na malú pešiu vzdialenosť spojená s okresom alebo železnicou, takže pracujúci sa môžu pohodlne dostať do zamestnania. V elektrifikácii obcí, aj keď táto pokračovala po oslobodení až do roku 1951 pomerne rýchlo, nie je ešte stav uspokojivý najmä na Žitnom ostrove, ktorý je vzdialený od diaľkového vedenia. Ďalšia elektrifikácia sa musela dočasne zastaviť. V oblasti starostlivosti o zdravie pracujúcich cez všetky zlepšenia, ktoré od roku 1945 boli a sú uskutočňované zaostávajú tieto okresy za ostatnými okresmi na Slovensku. V roku 1951 boli zriadené okresné ústavy národného zdravia vo všetkých okresoch, kde je prevádzaná ambulantná liečba bez lôžkovej časti. Na viacerých miestach boli v rokoch 1951/52 zriadené kurzy pre školenie stredných zdravotných kádrov v reči maďarskej. Veľmi citeľný je nedostatok lôžkového priestoru, oproti okresom severnej časti. Slovenska. Zvlášť výrazný je nepomer nemocničných možností v bratislavskom kraji, kde celý Žitný ostrov je bez nemocnice. Podobné pomery sú i v kraji Nitra, kde na 1000 obyvateľov pripadá iba 3,6. postelí a radi sa na posledné miesto na Slovensku. Zlá situácia je aj v novo budovaných priemyslových centrách (Komárno), kde kapacita nemocníc nestačí pre široké okolie, ktoré do týchto nemocníc gravitujú. Z 28 okresov obývaných čiastočne maďarským obyvateľstvom je 17 okresov nezaistených nemocničnou starostlivosťou, najviac v krajoch Bratislava a Nitra. Plán ha rok 1953 určuje iba čiastočné zlepšenie posteľného fondu na tomto území a to v Komárne, Nových Zámkoch a Košiciach. S veľkým rozvojom JRD pribudnú v roku 1953 mnohé novozriadené jasle, čím nastane zlepšenie i v okresoch s maďarským obyvateľstvom. V rokoch 1949/50 boli utvorené zväčšia len maďarské pobočky pri slovenských stredných školách. Väčší rozvoj maďarského školstva datuje sa až od roku 1950, odkedy pribudlo mnoho škôl národných a stredných v reči maďarskej. Plán na rok 1953 rieši ďalší rozvoj maďarských škôl. Zriaďovanie materských škôl prechádza tiež na dediny s vyšším typom JRD a tam vznikajúce priemyselné strediská, na ktoré aj v budúcich rokoch bude rozvoj školstva zameraný. Tvorenie maďarských škôl všetkých stupňov je, ako miestne pomery vyžadujú zaistené a na každú žiadosť občanov v budúcnosti budú maďarské školy vytvárané i keď sa predpokladá, že sieť maďarských škôl v r. 1953 bude dobudovaná. Vcelku je plánom na rok 1953 hospodársky a kultúrny rozvoj južných okresov Slovenska, obývaných maďarským obyvateľstvom, zabezpečený úmerne k ostatným oblastiam Slovenska. Pripravovaný vodohospodársky plán spolu s vodnými dielami na Dunaji vyrieši v týchto okresoch otázku sucha a spolu s ďalšou kolektivizáciou dediny zabezpečí mohutný rozvoj poľnohospodárstva. 327
