Popély Árpád (szerk.): Iratok a csehszlovákiai magyarság 1948-1956 közötti történetéhez. I. Válogatás a csehszlovák állami és pártszervek magyar kisebbséggel kapcsolatos dokumentumaiból - Fontes Historiae Hungarorum 4. (Somorja, 2008)
Dokumentumok
smere boli všetky politické strany jednomyseľné. Táto jednomyseľnosť, ktorá sa prejavila pri odhlasovaní spomenutého nariadenia o ľudovom súdnictve, stroskotala však pri jeho vykonávaní. Ľudové súdy boli podriadené Povereníctvu spravodlivosti, ktoré bolo vedené zástupcom býv. Demokratickej strany. Táto strana nesnažila sa viesť ľudové súdy k tomu, aby sa stali orgánmi na potrestanie kolaborantov a na eliminovanie protištátnych živlov, čím sa stalo, že tieto súdy po sľubnom začiatku sa neskôr stali v mnohých prípadoch orgánmi pre hromadné očisťovanie spomenutých protištátnych živlov. Bývalá Demokratická strana našla v kolaborantoch svojich triednych príbuzných a preto sa snažila usmerňovať činnosť ľudového súdnictva tak, aby diskreditovala celú myšlienku ľudového súdnictva. Výber predsedov senátu dial sa tak, že na tieto miesta boli určovaní ľudia, ktorí svojou minulosťou a svojim - prinajmenej - vlažným postojom k ľudovodemokratickému zriadeniu už vopred zaručovali reakčným živlom uniknutie spravodlivému trestu. Neprekvapuje teda, keď tu uvediem prípad, že za predsedu senátu bol určený sudca z povolania, ktorý sám bol predtým odsúdený ľudovým súdom na verejné pokarhanie. Prísediaci boli vyberaní podľa politického kľúča, pričom sa často zámerne opomenulo predvolávať na pojednávania uvedomelých a pokrokových prísediacich, ale volali sa na pojednávania prísediaci zo stredných vrstiev, teda takí, o ktorých bolo možné sa domnievať, že nemajú záujem na spravodlivom a prísnom potrestaní páchateľov. Takto do februára 1948 sa zúčastnili na ľudovom súdnictve tí, ktorí boli v prvom rade povolaní na potrestanie zrady, len v nepatrnej miere. Mnohokrát i sudcovia z povolania, ako i z ľudu, ktorí chápali svoje úlohy správne, boli znechucovaní, keď videli a pocítili nepovolané zásahy v prospech kolaborantov, ktorým nadržovala reakcia. Veci okolo Národného súdu sú viac menej ešte v čerstvej pamäti. Tento súd podliehal priamo Predsedníctvu SNR a keď zástupcovia býv. Demokratickej strany videli, že tento súd plní svoje poslanie dobre, pokúsili sa odvolaním predsedu tohto súdu Dr. Igora Daxnera a senátneho predsedu tohto súdu Karola Bedrnu znemožniť, alebo aspoň znesnadniť jeho činnosť, čo sa im aj čiastočne podarilo, v dôsledku čoho veci prikázané do pôsobnosti Národného súdu zostali v značnom počte do konca roku 1947 nevybavené, hoci obžaloby boli pripravené. V dôsledku uvedeného koncom roku 1947, kedy uplynula platnosť nariadenia č. 33/1945 v znení vyhlášky č. 58/1946 Zb. n. SNR, zostalo na Národnom súde a na ľudových súdoch nevybavené 781 trestných vecí a nezistený počet trestných vecí zostalo nevybavených na miestnych ľudových súdoch. Bolo preto treba po februárových udalostiach minulého roku umožniť odstránenie nedostatkov ľudového súdnictva a najmä umožniť zrevidovanie krikľavých rozsudkov alebo zastavujúcich uznesení ľudovými súdmi. Toto sa uskutočnilo zákonom č. 33/1948 Sb., ktorým sa obnovuje účinnosť ľudového súdnictva a umožnilo sa bez každých formalít zrevidovať aj právoplatné rozhodnutia súdu a to tak v prospech ako aj v neprospech obvineného. Pre funkcie sudcov z ľudu a predsedov senátov boli povolávané len osoby tomuto režimu oddané, u ktorých bolo možné očakávať spravodlivé hodnotenie prípadov stíhaných pre trestné činy podľa predpisov o ľudovom súdnictve. Podľa zákona č. 33/1948 Sb. sa následkom obžaloby pred ľudové súdy od. 1. apríla 1948 do 31. decembra 1948 148
