Popély Árpád: 1968 és a csehszlovákiai magyarság - Fontes Historiae Hungarorum 3. (Somorja, 2008)

A csehszlovákiai magyarság a reformfolyamatban és a normalizáció első éveiben (Eseménytörténeti összefoglalás)

v dávnych časoch osvedčila. Prečo práve Matica (jej kluby priateľov, či po zmene zákona odbory Matice) má v tejto oblasti podľa názoru tamojších ľudí pomáhať obraňovať záujmy Slovákov. Mohli by sme parafrázovať diskusiu na tejto schôdzi, vystúpenia uvážené aj rozhorčené, aby však nevznikol dojem, že už v jednom mraku vidíme dážď, odcitujeme radšej časti z rezolúcie zástupcov Slovákov z piatich južných okresov, ktorí sa zišli koncom minulého mesiaca. Ak diskusia a rezolúcia sa líšia pôvodom a formou, ich obsah je totožný. Ako vidia postavenie Slovákov na južnom Slovensku ich zástupcovia:

„Zatiaľ, čo pre občanov maďarskej národnosti vznikol kultúrny spolok Csemadok, a tým sa im dali možnosti rozvíjať ich národný a kultúrny život, po obmedzení zákonných práv Matice slovenskej ... Slováci na južnom Slovensku nemali možnosť organizovať si svoj národný a kultúrny život ... v oblasti školskej politiky sa vyvinula priam paradoxná situácia, že deti zo slovenských rodín nemali možnosť získať základné vzdelanie v materinskej reči."

Jestvujúcim organizáciám, poväčšine zmiešaným sa nepodarilo riešiť dlho zamlčované problémy Slovákov na južnom Slovensku, nuž nečudo, že sa títo usilujú prebudiť k životu organizáciu, ktorá v minulosti bola vždy a bezvýhradne predovšetkým organizáciou národnou. Vytvorením slovenského spolku si Slováci na tomto území (na území so zmiešaným obyvateľstvom) chcú vytvoriť protiváhu výhradne maďarskému spolku, ktorý podľa názoru už dávno prestal byť iba kultúrnym spolkom a stal sa politickou silou. Vidí sa, že doterajšie mlčanie Slováci prerušili nielen preto, že dnešné časy na to dávajú možnosť, že spolužitie medzi Slovákmi a Maďarmi sa naštrbilo, ale najmä preto, lebo sa obávajú, že doterajší stav sa bude nielen kodifikovať, ale podmienky pre jestvovanie Slovákov na južnom Slovensku sa ešte podstatne zhoršia.

„V tomto období s veľkými obavami sledujeme tendencie, ktoré sa prejavujú u niektorých funkcionárov Csemadoku i v časti maďarskej tlače, Új Szó... ako aj ilegálne organizované štvanie na dedinách proti Slovákom. Nacionalistické, šovinistické, priam iredentistické tendencie, podnecované predsedom Júliusom Lôrinczom... a jemu podobnými, narúšajú beztak narušené spolužitie národov a národností na tomto území a oživujú smutne známe myšlienky rozbitia republiky...“ vraví sa v spomínanej rezolúcii. No nielen štvanie, ktorého pôvodcom sú často karieristické a asociálne živly, znepokojujúce Slovákov na tomto území, znepokojujú ich aj určité požiadavky, ktoré s vyslovujú v súvise s právnym usporiadaním postavenia maďarskej menšiny na Slovensku a v republike.

Bezpochyby už dávno bolo na mieste vyjadriť postavenie Maďarov na Slovensku a v republike zákonom a z neho vyplývajúcimi inštitúciami. Ak sa to doposiaľ nestalo, nebolo to vinou Slovákov ale dôsledkom toho, že samotné postavenie slovenského národa v štáte bolo nenormálne. Nerovnoprávny národ nemôže poskytovať nijaké práva svojim nerovnoprávnym národnostným menšinám. Ba nemôže poskytnúť, ako sa aj stalo, ani nijaké práva údom svojho národa, najmä ak žijú na území so zmiešaným obyvateľstvom. Časté výčitky na adresu Slovákov (vy ste to, vy ste ono) neprichádzajú na správnu adresu. Za národnostnú politiku najmenej zodpovedajú Slováci. Slováci, ktorí na vlastnej koži dosť dlho skusovali čo je to byť národom potlačeným, zneuznávaným si dobre uvedomujú, že demokracia je nevyhnutná. V mene demokracie si však slovenský národ nemôže dovoliť a nesmie dovoliť potláčať či znerovnoprávňovať ani časť príslušníkov vlastného národa, nemôže si dovoliť akceptovať nijaké požiadavky, ktoré by ohrozovali suverenitu národa v hraniciach jeho územia, požiadavky, ktorých uskutočnenie by

96