Petőcz Kálmán (szerk.): Magyarországi szlovákok. Nemzetközi konferencia, Somorja, 2007. szeptember 27. - Disputationes Samarienses 11. (Somorja, 2008)
Antal Paulik: Slováci v Madarsku v procese transformácie
66 Antal Paulik neblahým následkom tohto procesu bolo, že ho značná časť, a dodal by som aktívnejšia a uvedomelejšia časť - slovenskej národnostnej inteligencie opustila. V prvých rokoch po demokratických volbách nové organizácie zdali sa byť schopné prevziať úlohu politického zastúpenia slovenskej národnosti, myslím tu predovšetkým na Slobodnú Organizáciu Slovákov a na obnovený Zväz Slovákov v Maďarsku. Ostatné organizácie vznikali na generačnej, odbornej, či konfesionálnej báze, čo značne zúžilo priestor pre ich politické vystupovanie. Na maďarskej strane po vzniku Úradu pre národnostné a etnické menšiny (1990) - zrejme predovšetkým z politických dôvodov -, brali slovenské organizácie rovnako vážne, čo v tomto období znamenalo, že sa ich snažili všetky zapojiť do prípravy národnostného zákona. Z hľadiska financovania jednotlivých organizácií to tak zďaleka nebolo. Spomínam to len preto, že táto skutočnosť do značnej miery ovplyvnila možnosť zapojenia menej podporovaných organizácií do príprav národnostného zákona, ako aj do iných národnostnopolitických aktivít. Treba spomenúť ďalšiu organizáciu, činnosť ktorej vo do veľkej miery ovplyvnila možnosti a perspektívy ďalšieho vývoja slovenskej menšiny v Maďarsku, a to tzv. Okrúhly stôl národných a etnických menšín. Tento subjekt vznikol začiatkom roka 1991 ako rokovací partner vlády v otázkach príprav národnostného zákona. Do organizácie postupne vstúpili aj organizácie Slovákov v Maďarsku, najskôr Zväz, ktorý bol vlastne spoluzakladateľom Okrúhleho stola, potom Organizácia slovenskej mládeže v Maďarsku a Slobodná organizácia Slovákov. V rámci Okrúhleho stola mali aj predstavitelia Slovákov možnosť vyjadriť sa k otázkam, týkajúcim sa národnostnej politiky vlády, dokonca Okrúhly stôl menšín vypracoval aj vlastný návrh menšinového zákona. Návrh, vypracovaný predstaviteľmi všetkých menšín v Maďarsku, pripravený do polovice roku 1991 obsahoval definíciu menšiny ako takej, zakotvoval zásadu slobodnej voľby identity a vymedzil okruh platnosti zákona na báze odmietania akejkoľvek registrácie členov jednotlivých menšín. Zo strany materskej krajiny prvé kontakty po demokratických zmenách vznikali zložitejšie. Nové spoločenské organizácie Slovákov v Maďarsku ako prví vyhľadali predstavitelia vznikajúcej Štúrovej spoločnosti a Matice slovenskej. Tí videli v zmienených organizáciách zrejme nádej zmeny v presadzovaní národnostných záujmov a možno sa nádejali, že väčšina Slovákov v Maďarsku prejde z radov ZSM práve do týchto novozaložených organizácií. Slovenské politické strany, vláda SR a veľvyslanectvo SR sa zorientovali tiež len postupne. Určitú dobu si tiež mysleli, že vplyv nových - možno radikálnejších - organizácií na národnostné dianie bude väčší, preto v prvých rokoch po zmene režimu Zväz akoby trochu ustúpil z centra pozornosti slovenskej politiky. Samozrejme, vždy to súviselo aj s vývojom vnútropolitickej situácie v ČSFR a na Slovensku. Postupne sa však ukázalo, že spomedzi civilných organizácií dokáže celoročnú aktivitu -vzhľadom na hlbšie korene a niekoľkonásobnú finančnú podporu - vyvinúť len Zväz Slovákov. Dôsledkom tejto skutočnosti potom bolo jednak obmedzenie vzťahov oficiálnych miest tak v Maďarsku ako aj na Slovensku s ostatnými organizáciami len na
