Petőcz Kálmán (szerk.): Magyarországi szlovákok. Nemzetközi konferencia, Somorja, 2007. szeptember 27. - Disputationes Samarienses 11. (Somorja, 2008)
Kaltenbach Jenő: Kisebbségi jog Magyarországon (1990 - 2006) - Összefoglalás
62 Kaltenbach Jenő Ez utóbbi által erősödni fog legalább az országos önkormányzatok gazdasági önállósága, ami egy lépéssel közelebb viszi azokat a valódi önkormányzatisághoz, de egyébként a kisebbségi önkormányzatok finanszírozási rendszere, a már említett okokból, továbbra is torzó marad. Résumé Príspevok Jenő Kaltenbacha, bývalého ombudsmana MR pre národnostné menšiny a etnické skupiny, s názvom Právo menšín v Maďarsku, je kritickou analýzou troch základných práv z pohľadu záujmov menšín - práva na združovanie, práva na účasť na rozhodovaní vo veciach týkajúcich sa menšín a práva na samosprávu (autonómiu). Jenő Kaltenbach skúma tieto práva cez prizmu národnostnej politiky v Maďarsku po zmene režimu. Právo na združovanie na etnickom základe je v súlade s princípmi akceptovanými v právnom poriadku demokratických krajín. Môže sa realizovať dvoma spôsobmi: zakladaním občianskych združení a organizácií, resp. zakladaním politických strán. V Maďarsku existuje mnoho občianskych organizácií založených na etnickom princípe. Pokusy založiť stranu sa objavili jedine v prostredí Rómov, avšak bez väčších úspechov. Sídelná štruktúra menšín, ako aj stupeň ich organizovanosti a identity nevytvárajú priaznivé podmienky pre zakladanie politických strán. V tejto súvislosti vyvstáva už dlhé roky otázka, ako zabezpečiť parlamentné zastúpenie menšín, na ktoré majú podlá ústavy právo. Jenő Kaltenbach navrhuje jednoduchý spôsob - úplne odstrániť kvórum pre vstup do parlamentu (5%) v prípade volebných subjektov zastupujúcich menšiny. Právo na participáciu menšín na rozhodovaní vo veciach, ktoré sa ich týkajú, je v Madársku naplnené pôsobením viacerých inštitúcií. Samotný návrh zákona o menšinách z roku 1993 bol vypracovaný v úzkej koordinácii s tzv. Okrúhlym stolom menšín, najprv neformálnym, neskôr poloformálnym združením, na práci ktorého sa podieľali zástupcovia všetkých národnostných menšín a etnických skupín v Madársku. Neskôr vznikol Úrad národnostných a etnických menšín pri Úrade vlády MR, ktorého úlohou je koordinovať vládne úlohy týkajúce sa menšín. Jeho zamestnancami sú z veľkej časti osoby patriace k menšinám. Po roku 2002 boli na viacerých ministerstvách vytvorené referáty pre záležitosti Rómov. Celoštátny výbor menšín je orgán zostavený z delegátov jednotlivých celoštátnych menšinových samospráv. Tento orgán má konzultačné právomoci vo vzťahu k vláde v otázkach týkajúcich sa menšín. Najviac priestoru venuje Jenő Kaltenbach kritickej analýze systému menšinových samospráv. Systém menšinových samospráv bol vytvorený na základe menšinového zákona z roku 1993, prvé voľby sa uskutočnili roku 1994. Mohli sa vytvoriť troma spôsobmi. 1. V obciach, kde menšina tvorila väčšinu obyvateľov, sa mohla všeobecná samospráva vyhlásiť za samosprávu menšinovú, čím sa vytvorila de facto miestna menšinová územná samospráva (lokálna autonómia). 2. V obciach, kde vo zvolenom miestnom zastupiteľstve dosiahol podiel poslancov jednej menšiny aspoň 30% všetkých poslancov, títo mohli ustanoviť miestnu menšinovú samosprávu danej menšiny. 3. Miestna menšinová samospráva mohla vzniknúť aj priamo, osobitnými volbami (ktoré sa konali zároveň s volbami do všeobecných miestnych samospráv). Roku 2005 došlo k novelizácii zákona, ktorým sa odstránili niektoré problémy v praktickom fungovaní menšinových samospráv, na ktoré poukazovali často aj zástupcovia slovenskej
