Petőcz Kálmán (szerk.): Magyarországi szlovákok. Nemzetközi konferencia, Somorja, 2007. szeptember 27. - Disputationes Samarienses 11. (Somorja, 2008)
Anna Divičanová: Situácia Slovákov v 20. storoči a dnes
Situácia Slovákov v 20. storočí a dnes 49 Túto už vybudovanú, respektíve vytvárajúcu sa organizačnú štruktúru zväzu, teda jeho miestne organizácie, začiatkom roku 1951 spolu s ostatnými maďarskými masovými organizáciami, zrušili. Zväz Slovákov teda mal iba krátke trvanie a málo možností rozvinúť svoju činnosť na poli ochrany národnostných záujmov. Po roku 1951 sa oblasť jeho pôsobenia zúžila, a činnosť sa obmedzila výlučne na kultúrnu oblasť. Slováci v Maďarsku po zmene režimu Zmeny, ktoré vplývali na vývin slovenskej národnosti po roku 1989, boli už „predpripravené” aj niektorými skoršími zmenami v hospodárskom a spoločenskom živote menšiny. Následkom výmeny obyvateľstva okyptené, „zlomkovité” jazykové ostrovy dostali v šesťdesiatych rokoch 20. storočia nový úder v podobe tzv. novej ekonomickej politiky (nazývanej aj novým hospodárskym mechanizmom), ktorej cieľom bol v prvom rade rozvoj miest. Došlo k dovtedy nevídanej vnútornej migrácii dedinského obyvateľstva do veľkých, ale aj menších miest. Značný počet Slovákov, najmä z dolnozemských slovenských osád sa usadil v Budapešti a v Segedíne. Z rodnej obce autorky tohto príspevku, Slovenského Komlóša/Tótkomlós v župe Békés, sa napríklad do roku 1975 v Budapešti a v jej okolí usadilo približne 120 rodín. (Bližšie pozri: A. Divičanová: Komlóšania v Budapešti...) Pre obyvateľov slovenských osád v Novohrade sa stal núteným miestom nového života Vacov (Vác). Ekonomická migrácia Slovákov vo vnútri štátu v druhej polovici 20. storočia je vysvetlením aj toho javu, že po roku 1994 vznikli slovenské menšinové samosprávy aj v takých mestách a obciach, kde predtým slovenské obyvateľstvo nežilo. Už v druhej polovici rokov osemdesiatych rokov sa prejavila nutnosť istých zmien. Roku 1988 sa začala transformácia členskej základne dovtedy jediného organizovaného zoskupenia slovenskej menšiny, Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku. Vytvorili sa jeho regionálne štruktúry. Od roku 1990 pôsobí organizácia pod názvom Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM). Má okolo 7 000 registrovaných členov a jeho miestne organizácie pôsobia približne v 65-70 obciach. Od roku 1988 je na jeho čele volené predsedníctvo, v ktorom sú zastúpené všetky regióny. Kým na jednej strane sa zmenila štruktúra a vzrástlo spoločenské postavenie ZSM, tohto najväčšieho občianskeho združenia Slovákov v Maďarsku, na druhej strane sa v jeho vnútri začal iný proces. Vydelili sa isté skupiny členov, ktorí postupne zakladali nové, v období vzniku takzvané alternatívne zoskupenia. Takýmto spôsobom vznikla z mládežníckeho výboru Organizácia slovenskej mládeže v Maďarsku, z literárnej sekcie Organizácia slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku a samostatný kultúrny spolok tanečných skupín Prameň. Vzniklo aj združenie politického charakteru, Slobodná organizácia Slovákov, ktorá začala spochybňovať výsledky slovenských inštitúcií a dožadovala sa uskutočnenia rýchlych, radikálnych zmien, dovtedy nevídanej a neslýchanej aktivity v radoch Slovákov. Snahy členov tejto organizácie však nezískali masovú podporu slovenskej minority. Vznikol aj ekumenický kresťanský spolok, ale jeho činnosť sa bohužiaľ o niekoľko rokov zastavila. V priebehu deväťdesiatych rokov vznikli dve významné, pozoruhodné autonómne slovenské organizácie, obe so sídlom v Békešskej Čabe: Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku a Dom slovenskej kultúry. Výskumný ústav bol založený v roku 1990, teda ešte pred prijatím národnostného zákona (1993), ktorý umožňuje zakladanie autonómnych inštitúcií národnostných
