Ivaničková, Edita - Simon Attila (szerk.): Az 1956-os magyar forradalom és Szlovákia - Disputationes Samarienses 9. (Somorja-Pozsony, 2006)
Jozef Leikert: Slovenskí spisovatelia roku 1956 a ich reakcie na udalosti v Maďarsku
104 Jozef Leikert Mňačko bol tej mienky, že Bacílek neprečítal ani jednu knihu, možno ešte knihu Timur a jeho družina. O ostatných súdruhoch radšej nehovoril. Dávid prelistoval asi Zápotockého knihu Žiara nad Kladnom, lebo tú jedinú občas spomínal, aj to len preto, lebo Antonín Zápotocký bol prezidentom republiky.52 V poslednom dvojčísle roku 1956 uverejnil Kultúrny život anketu Čo priniesol uplynulý rok pre literatúru a čo očakávate od nového?, do ktorej sa zapojilo šestnásť spisovateľov. Svojimi názormi prispel aj Ladislav Mňačko: „Zbavili sme sa mnohých ilúzií, stojíme pevnejšie na pôde reality. Už to, že spisovatelia menej písali, je prísľubom, že k svojej práci pristupujú zodpovednejšie a vážnejšie než doteraz. Každý pociťoval potrebu prehodnotiť v sebe i okolo seba vývoj posledných rokov. Neboli to vždy len pocity radostné, nebol to nijaký ,závrat z úspechov’. Ale práve tvrdé zúčtovanie s omylmi a chybami, ktoré sa odohrávalo kolektívne na zjazde spisovateľov a vari i vo vnútri každého z nás, dávajú možnosť k optimizmu. Spisovatelia sa viacej primkli k pravde, cítia viac zodpovednosti pred tvárou nášho ľudu. A to je prísľubom pre budúcnosť, možno že nie tak skorú, ale predsa.“53 Dominik Tatarka svoje pocity vyjadril okrem iného takto: „Naši spisovatelia na svojom zjazde prijali (nie iba odhlasovali) mravnú normu: písať pravdu, ísť za pravdou, bojovať za ňu, byť svedomím. XX. zjazd ani druhý zjazd spisovateľov sa neodstanú. Boli a platia ako mravné normy. Čestní spisovatelia odvolávať nič nemôžu. Už nie. Už by mohli odvolať iba samých seba. Spisovateľom je jasné, čo majú robiť a čo nie: revolucionizovať myslenie, pracovať na poľudštení ľudských vzťahov, štátneho stroja... Situáciu v našej literatúre považujem za veľmi vážnu. A nie iba v literatúre. Udalosti, skutočné povíchrice, ktoré zaburácali svetom a menovite v ľudových demokraciách, odviali i naše ilúzie. Alebo si myslíte, že v našom lokálnom pokoji sa nič nestalo? Stalo sa! Veľa! Veľmi veľa. Nastala základná premena v mysliach ľudí. Na ilúziách nedá sa stavať nič ani v literatúre. Iba ak by domček z karát...“54 Poznámky 1 Lexikón slovenských dejín. Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1997, s. 157. 2 Kultúrny život, č. 23/1956. 3 Tamže. 4 Tamže. 5 Štátni ústrední archív, Praha. Archiv ÚV KSČ, f. 02/2, sv. 103, a. j. 119, b. 23. 6 Tamže. 7 Marušiak, J.: Slovenská literatúra a moc v druhej polovici päťdesiatych rokov. Brno, Nakladatelstvľ Prius, Katerina Mikšová, 2001, s. 23. 8 Tamže. 9 Tamže. 10 Pravda, 16. júna 1956. 11 Marušiak, J.: c. d., s. 22. 12 Tamže. 13 Mňačko, L.: Siedma noc. Bratislava, Práca, 1990, s. 59. 14 Leikert, J. - Mackóvá, M.: Zákulisie slov. Bratislava, Luna, 2001, s. 71. 15 Tamže, s. 71-72. 16 Rozhovor autora s Ladislavom Mňačkom. 17 Marušiak, J.: c. d., s. 23.
