Ivaničková, Edita - Simon Attila (szerk.): Az 1956-os magyar forradalom és Szlovákia - Disputationes Samarienses 9. (Somorja-Pozsony, 2006)
Jozef Leikert: Slovenskí spisovatelia roku 1956 a ich reakcie na udalosti v Maďarsku
Slovenskí spisovatelia roku 1956 a ich reakcie na udalosti v Maďarsku 101 Stiahol sa aj Juraj Špitzer, ktorého ÚV KSS považoval za jedného z najväčších oponentov, a na výzvu poľských spisovateľov, aby väčšiu aktivitu vyvíjali aj českí a slovenskí spisovatelia, povedal: „Máme síce rôzne výhrady, ale tie nie sú také, aby sme si chceli privodiť druhé Maďarsko.“40 Ako videl celú záležitosť Ladislav Mňačko? „Z toho, čo sa stalo v Budapešti, sme boli poriadne zaskočení, aj keď po udalostiach v Poľsku sa dalo všeličo predvídať. Napriek tomu zarazené ostalo aj ÚV KSČ, nehovoriac o ÚV KSS, ktoré bolo vždy viac ustráchané a neraz pôsobilo dojmom ako nesvojprávne. Stranícke aparáty hovorili o udalostiach v Maďarsku ako o kontrarevolučnom puči, najviac sa báli, aby sa nepokoje neprevalili na juh Slovenska a potom do celého Československa. Preto Praha poslala do Bratislavy Bruna Kohléra, jedného z najtvrdších dogmatikov, aby usmerňoval Byro ÚV KSS. Aj podľa toho je vidieť, že pražskí súdruhovia nášmu najvyššiemu orgánu nikdy nedôverovali. Tentoraz sa mýlili, Slováci sa poponáhľali a prijali viacero opatrení skôr, ako prišiel Köhler do Bratislavy. Napríklad zakázali dovoz novín a časopisov z Maďarska a bránili, aby ľudia prichádzali z Maďarska k nám, čo je viac než absurdné, pričom Rakúsko otvorilo svoje hranice bez problémov. Báli sa, aby nehovorili pravdu a našich ľudí neinfikovali. Ako to v takýchto prípadoch býva, bezpečnosť okamžite zaistila podozrivé osoby a eliminovala všetko, čo mohlo sympatizovať s maďarským povstaním. Dnes, keď sa nad tým zamýšľam, môžem jedným slovom povedať: Úbohosť."41 To nebolo všetko. Na Slovensku sa vytvorilo centrum na pomoc Maďarskej strane práce, toho politického zoskupenia, ktoré požiadalo Sovietsky zväz o pomoc. (Keď vláda Imreho Nagya neobnovila poriadok, sovietske vojská povstanie krvavo potlačili a moc v Maďarsku prevzala robotnícko-roľnľcka vláda Jánosa Kádára, ktorá vznikla 2.-3. novembra 1956 v Moskve.) Narýchlo vytvorená tlačová komisia riadila tlač a rozhlas na Slovensku a dohliadala nad výrobou agitačných a propagačných materiálov, ktoré sa u nás pripravovali a vozili do Maďarska. Dokonca vznikol 40-členný koordinačný výbor - aktív, ktorý bol zložený z ľudí dobre ovládajúcich maďarčinu. Mňačkovi aj po rokoch bolo sympatické, že všetko vlastne začali spisovatelia. Maďarský zväz spisovateľov zorganizoval 23. októbra 1956 demonštráciu, ktorá mala podporiť solidaritu s Poľskom. Ľudia sa stretli pri soche generála Józsefa Bema, hrdinu maďarskej revolúcie mieruôsmeho roku, ktorý pochádzal z Poľska. Odtiaľ sa vybrali k budove parlamentu, kde sa o šiestej večer zišlo vyše dvestotisíc ľudí. Vo večerných hodinách odvysielal rozhlas prejav prvého tajomníka strany Ernő Gerőa, ktorý demonštrantov nazval reakčnou zberbou. Odpoveď nedala na seba dlho čakať, rozhnevaný dav zrútil desaťmetrovú sochu J. V. Stalina. Ďalší ľudia sa zhromaždili pred budovou Rádia Budapest, ktorá bola obsadená tajnou políciou. Demonštranti, ktorí chceli, aby sa odvysielali ich požiadavky, boli surovo napadnutí. Zazneli výstrely a tým sa začala revolúcia, ktorá prerástla bežné nepokoje. Nakoniec zasiahli sovietske tanky, ktoré povstanie krvavo potlačili. Napriek obavám maďarská revolúcia v Československu veľmi nezarezonovala a nezískala si veľké sympatie. Príčin bolo niekoľko. Svoje spravil predovšetkým strach a obavy z možných dôsledkov. A potom tu pôsobili „historické reminiscencie, obava z maďarského revizionizmu (revízia hraníc v prospech Maďarska) a iredenty, o to viac, že propaganda prezentovala maďarské povstanie ako produkt imperialistov a horthyovcov“.42 Rovnako netreba zabúdať, že mnohých odradilo to, že v uliciach Budapešti, najmä pri obliehaní Rádia Budapest a Maďarskej strany pracujúcich, došlo k zrážkam a tiekla krv.
