Ivaničková, Edita - Simon Attila (szerk.): Az 1956-os magyar forradalom és Szlovákia - Disputationes Samarienses 9. (Somorja-Pozsony, 2006)
Jozef Leikert: Slovenskí spisovatelia roku 1956 a ich reakcie na udalosti v Maďarsku
Slovenskí spisovatelia roku 1956 a ich reakcie na udalosti v Maďarsku 99 kými názormi. O Ďurovi Špitzerovi Bacflek tvrdil, že je šedá eminencia. Neprijateľný bol pre neho aj Jano Smrek a Ludo Ondrejov. Za svojich považoval Fera Hečku, Andreja Mráza, Miloša Krnu, Andreja Plávku, Milana Lajčiaka a Ctibora Štľtnického... Vás však zaujíma, ako bral a posudzoval Laca Mňačka. Ten bol jeho miláčik, aj keď ho občas kritizoval. Vedeli sme, že spolu hrávajú karty, ale neprekážalo nám to. Nikoho nenapadlo, že by Laco na nás žaloval a donášal. Naopak, mnohé sme sa od neho dozvedeli, raz darmo, pri kartách Bacílek všeličo utrúsil. Dôležité pre nás bolo, že Bacílek na Laca dal a tým ho mohol ovplyvňovať v náš prospech... Z Bacílka sme veľký strach nemali, horší bol Pavol David. To už len bola kreatúra. Spýtajte sa na neho Laca Mňačka, ten bol na neho priam alergický. V Čechách bol jeho obľúbenec Václav Kopecký, toho by bol tiež najradšej roztrhal.“30 „David?“ opýtal sa Mňačko. „Tá zruda? Veď to bol agent NKVD. Dlho žil v Sovietskom zväze a po oslobodení v roku 1945 sa vrátil domov vo funkcii plukovníka NKVD. Správal sa neohrozene, bol si vedomý svojho postavenia a zázemia v Moskve. Stranu čistil od podlahy. Nenávidel inteligenciu a zvlášť spisovateľov. Pokiaľ mohol, zo všetkých postov povyhadzoval vysokoškolákov. Pre neho bola prehrešok aj maturita, považoval ju za kádrový nedostatok. Prijateľný bol iba ten, čo mal ľudovú školu. Tvrdieval, že robotnícka trieda nepotrebuje inteligenciu, pre ňu sú mudrci nebezpeční. O Dávidovi sa hovorievalo, že ani nezaspal, kým nedal niekoho zatknúť. Aj keď sa na Slovensku považoval za muža číslo dva, de facto bol mužom číslo jedna. Niekedy sa mi zdalo, že sa ho bál aj prvý tajomník ÚV KSS Karol Bacílek. O jeho inteligencii svedčí aj to, že Vietnam čítal ako Vitnam. Na konci každého prejavu s obľubou posielal pozdravy bratským socialistickým krajinám, aj Vitnamskej demokratickej republike. Mňačko ho ináč nevolal ako Vitman."31 V knihe Siedma noc o Dávidovi povedal ešte toto: „Teror, čo na Slovensku nastolil hneď po prevzatí funkcie tajomníka ústredného výboru, bol neznesiteľný. Nikto si nemohol byť istý, či mu nepadne za obeť. Nás spisovateľov nenávidel najviac. Čím prispel nevdojak a nechcene k zomknutiu našich radov. Zdvihla sa prvá hlasná vlna odporu proti teroru a svojvôli. Šlo nám o existenciu, o možnosť publikovať, o možnosť písať pravdivé a účinné literárne diela, aby nás na každom kroku nesledovali špicli, aby tajná polícia nekontrolovala nákupy našich žien, a predovšetkým o to, aby sa konečne skončilo odporné znásilňovanie a gniavenie národa.“32 David na zasadnutí spomínaného Byra ÚV KSS označil bývalých pracovníkov ÚV KSS za trockistov a sionistov. Myslel konkrétne na Eduarda Friša, Ondreja Pavlíka a Juraja Špitzera. Medzi nich zaradil aj Ladislava Mňačka, hoci ten na ÚV KSS nikdy nepracoval. Stačilo, že bol roku 1948 v Izraeli, čím bol pre neho sionistom. To, že tam bol ako spravodajca Rudého práva, ho už nezaujímalo. Aj neskôr ostal pre neho nebezpečným sionistom. Ktovie, ako by to bolo s Mňačkom dopadlo, keby nebol Bacľlkovým obľúbencom a nechodil k nemu hrať karty. Jediné, čo bolo Dávidovi na Mňačkovi sympatické, že nemal vysokú školu. Možno práve to v konečnom dôsledku zavážilo... Na zasadnutí Byra ÚV KSS 18. októbra 1956 tajomník ÚV KSS Augustín Michalička zastával názor, že centrum revizionistických názorov je na Zväze slovenských spisovateľov a treba ho bezpodmienečne rozbiť.33 Ďalší tajomník ÚV KSS Jozef Kríz navrhoval spisovateľov nielen ideovo rozbiť a izolovať, ale prinútiť k poriadku, teda k poslušnosti.34 V októbri a novembri 1956 došlo v Maďarsku k závažným udalostiam, ktoré zmenili plán straníckych orgánov a pripravovaný zásah proti spisovateľom sa nekonal. „Superstraníci“, ako Mňačko nazýval najvyšší aparát na Hlbokej ulici, sa zľakli. Obávali sa,
