Simon Attila: Mýty a predsudky v dejinách. Historická konferencia 7. decembre 2004 - Disputationes Samarienses 3. (Somorja-Pozsony, 2005)
Klára Mészárosová: Nomen est omen?
88 Klára Mészárosová dom v rôznych tlačiarenských produktoch: od učebníc cez odbornú a krásnu literatúru až po časopisy. Tí, ktorí občas píšu text, v ktorom by boli mená ohrozené úpravou, môžu si vybrať z niekoľkých možností: a/ vyhnúť sa konfliktu svedomia a nebrať takú úlohu, kde by sa mohol takýto problém vyskytnúť, b/ poistiť sa a odovzdať rukopis sine nomine, v sterilizovanej podobe alebo c/riskovať neakceptovateľný zásah do rukopisu. Ak z nejakého dôvodu človek nemá možnosť vyhnúť sa úlohe, potom s úzkosťou čaká, či jazykový redaktor bez súhlasu autora zmení mená a tým obíde ústavu, článok 2 bod 3, podľa čoho „nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“ A zákon neukladá autorom ponúkať recipientom nepresné informácie. Ak náhodou niekde objavíme správne vytlačené meno, uvedomujeme si osobnú statočnosť jazykového redaktora, že pustil pôvodný rukopis bez zásahu. V katalogizačných záznamoch, bibliografiách a citáciách sa už nielen staré mená objavujú v zmenenej podobe, ale dochádza k difúzii pravopisných úprav aj z oblasti mien našich súčasníkov, neakceptujúc správne meno, ktoré je na knihe alebo nad článkom uvedené správne. V týchto prípadoch nastáva problém, že pôvodného autora pochopiteľne nikto vopred neinformuje, že ho mieni citovať alebo chce zaradiť jeho prácu do odbornej bibliografie, teda nemá ani šancu žiadať nápravu, lebo na to príde až po vytlačení práce, často po dlhšom časovom odstupe.4 Medzinárodné katalogizačné pravidlá pritom jasne hovoria, že údaj o zodpovednosti, t.j. napríklad meno autora sa zapisuje v takej podobe , ako je vyjadrený na dokumente.5 To znamená, že v prípade súčasných autorov katalogizačná podoba mena by nemala byť problémom, pri komplikovanejších menách sú alternatívy: ak je osoba známa pod viacerými menami treba zvoliť meno, pod ktorým je daná osoba bezpochyby najbežnejšie známa, ak také meno existuje. V ostatných prípadoch treba zvoliť meno podľa poradia: a/ meno, ktoré sa najčastejšie vyskytuje v dielach danej osoby; b/ meno, ktoré sa najčastejšie vyskytuje v príručkových prameňoch; c/ posledná použitá podoba mena. Teda bolo by viac možností na uvedenie vernej podoby mena autora aj bez uplatnenia dubióznych novotvarov. Napriek tomu katalogizač-
