Simon Attila: Mýty a predsudky v dejinách. Historická konferencia 7. decembre 2004 - Disputationes Samarienses 3. (Somorja-Pozsony, 2005)
László Szarka: Multikulturalita a asimilácia v Uhorsku v druhej polovici 19. storočia
34 László Szarka Poznámky 1 Eötvös chcel v koncepte uhorského národnostného zákona z roku 1861 oproti presile štátu zabezpečiť pre príslušníkov národnostných menšín garancie. „Kvôli osobitým etnografickým podmienkam Uhorska sa usiluje práve o to, aby národnostnú otázku vyriešil raz a navždy takými zákonnými opatreniami, pod štítom ktorých by boli oprávnené požiadavky jednotlivých občanov v ktorejkoľvek časti na území vlasti ochraňované do tej miery, ako sa má zabezpečiť aj rozvoj národností ako slobodne zoskupeného spoločenstva. Prvky takýchto zákonných opatrení poskytujú u nás po stáročia existujúce obecné samosprávy, jednotlivé cirkvi nielen v cirkevných záležitostiach, ale ich autonómia siaha aj na zriaďovanie a spravovanie škôl a predovšetkým ten municipiálny systém, ktorého právny základ tvorí práve ochrana individuálnych slobôd voči rozpínavosti štátnej moci, a tak tvorí pre fyzických i morálnych jedincov priestor v rámci najnutnejších obmedzení štátom.“ Z parlamentného denníka Országgyűlés Képviselőházi Napló z roku 1851 cituje SCHLETT, István: A nemzetiségi törvényjavaslat országgyűlési vitája 1868. Budapest, Kortárs Kiadó 2002. s. 16. 2 V tejto téme dve najčastejšie citované a najobsažnejšie práce: KANN, Robert-ZDENËK, David V.: The Peoples of the Eastern Habsburg Lands 1526-1918. A History of East Central Europe Vol. VI. Seattle - London, 1984.; URBANITSCH, Peter - WANDRUSZKA, Adam (Hg.): Die Habsburgermonarchie 1848-1918. II. 1-2. Die Völker des Reiches. Wien, 1980. 3 „Ungarn ist Europa in Kleinem." ČAPLOVIČ, Ján: Gemälde von Ungarn. Pesth, 1829. Je fakt, že Ján Čaplovič „nebol Maďarom naklonenou dušou", veď ešte aj akadémiu obžaloval z pomaďarčovania^ PALÁDI-KOVÁCS, Attila: Csaplovics és a magyar etnográfia. In: Csaplovics János: Ethnografiai értekezés Magyar Országról, reprint, Budapest, 1990. s. 110. 4 V prvej polovici 18. storočia mohlo mať Sedmohradsko 800 000 - 865 000 obyvateľov, z čoho tretinu, do polovice storočia možno už i polovicu tvorili privandrovaní Rumuni. Podľa sčítania ľudu z rokov 1715 - 1720 malo Maďarsko celkom 2,5 milióna obyvateľov. MAKKAI, László - SZÁSZ, Zoltán (red.): Erdély története, Budapest, 1986. 2. zv. s. 975-976. Podľa odhadu Oszkára Jásziho z roku 1912 bol pomer Maďarov v Maďarsku 29%. Podľa odhadu Istvána Szabóa to bolo 36-43%. SZABÓ, István: A magyarság életrajza, Budapest, 1941. s. 230-238; KEMÉNYFI, Róbert: Földrajzi szemlélet a néprajztudományban. Etnikai és felekezeti terek, kontaktzónák elemzési lehetőségei, Debrecen 2004, s. 67-86. 0 asimilačných procesoch viď. KATUS, László: The Status of Ethnic Minorities During teh Age of Dualism 1867 - 1918. in: Hidas, Peter I. (Ed.): Minorities and Law. Toronto, 1986. s. 18; KATUS, László: Magyarok, nemzetiségiek a népszaporulat tükrében, (1850 - 1910), História 1982. č. 4-5., s. 18-21; BORSODY, István: A 20. századi magyar kérdés előzményei a közép-európai állami és nemzeti fejlődés tükrében, Regio 1990. č. 4.
