Simon Attila: Mýty a predsudky v dejinách. Historická konferencia 7. decembre 2004 - Disputationes Samarienses 3. (Somorja-Pozsony, 2005)
László Szarka: Multikulturalita a asimilácia v Uhorsku v druhej polovici 19. storočia
Multikulturalita a asimilácia v Uhorsku...29 nenasledovala prax v Zalitavsku, kde sa zavedenfm všeobecného volebného práva a povolením osobitných pravidiel pre provincie uvoľnila cesta na ústavné uplatnenie čiastkových národnostných záujmov. Nacionalizácia školstva - strata multikulturality Uhorskú ústavnosť ako aj návrat k župnej verejnej správe považovala verejná mienka celej Monarchie za víťazstvo nad rakúskym centralizmom a neoabsolutizmom. V Uhorsku sa k tomu pripojil verejný názor, že primát a dominancia maďarského jazyka, jeho prednosť v diplomacii, vo verejnom a štátnom živote je už neodškriepiteľný fakt. Súčasne však na začiatku 60. rokov 19. storočia charakterizovala spoločnosť krajiny „jednojazyčná mnohojazyčnosť“, čiže v rámci jednotlivých národností bolo len málo takých, ktorí ovládali niektorý iný jazyk a ešte menej bolo tých, ktorí hovorili viacerými jazykmi. Medzi základnými príčinami tohto javu môžeme spomenúť pomernú uzavretosť etnoregionálnej štruktúry krajiny. Popri skutočných multietnických regiónoch - ako napr. Spiš, Gemer, Királyföld (Königsboden - pomenovanie saského územia v Sedmohradsku, pozn. prekl.), Bánovina, Báčka, Baraňa alebo hlavné mesto a ostatné viacnárodnostné mestá - v dedinách slovenských, rusínskych a rumunských regiónov sa miestna väčšina nedostávala trvalo do styku so žiadnym iným jazykom. Základným cieľom uhorskej školskej politiky v období dualizmu bolo zaviesť v školách s nemaďarským vyučovacím jazykom vyučovanie maďarského jazyka ako predmetu. Zákon č. XVIII z roku 1879 o povinnom vyučovaní maďarského jazyka v ľudových školách otvoril rad zákonov, ktoré bezpochyby slúžili aj modernizácii a zlepšeniu obsahu učiva, ale súčasne s tým však vedome postavili školské inštitúcie do služieb maďarizácie.18 Po stredoškolskom zákone z roku 1883 a po zákone o materských školách z roku 1891 nasledovali projekty Berzeviczyho a Lukácsa, potom Apponyiho školské zákony, ktoré zaviedli maďarský jazyk ako vyučovací jazyk v školstve.19
