Simon Attila: Mýty a predsudky v dejinách. Historická konferencia 7. decembre 2004 - Disputationes Samarienses 3. (Somorja-Pozsony, 2005)
Peter Zelenák: Kontroverzné roviny slovensko-maďarských vzťahov v 20. storočyí
Kontroverzné roviny slovensko-maďarských vzťahov...19 du druhej svetovej vojny na rekonštrukciu stredoeurópskeho priestoru a pochopiteľne aj na vývoj vzťahu k obyvateľstvu, ktoré bolo inej národnosti ako väčšinové spoločenstvo. A čo je pozoruhodné, táto argumentácia v podstate nereflektuje ani výsledky vedeckého bádania. Je pomerne konštantná a veľmi ťažko prekonateľná. Jej základ totiž tvorí apel na národné povedomie a podsúva myšlienku a pocit spáchanej krivdy. Vychádza z absolutizovania tej ktorej udalosti, dejinného zlomu, bez uvedenia príčin a mimo historického kontextu. S tým súvisí aj problém hraníc a v našom prípade južnej hranice Slovenska, presnejšie slovensko-madärskej hranice. V tejto súvislosti sa objavovali a aj objavujú rôzne argumenty, či už na slovenskej, alebo maďarskej strane. Bez ohľadu na ich validitu a opodstatnenosť, je možné ich zaradiť do interpretačného rámca tých skúseností, ktoré vyplývali zo spomínanej základnej schémy. K tomu však pribudla ešte argumentácia, najmä na slovenskej strane, ktorá sa už opierala o myšlienku obhajoby územnopolitickej integrity Slovenska. Táto idea sa sformovala pomerne rýchlo už v počiatočnej fáze konštituovania sa Československej republiky. Nehľadiac na projekty 19. storočia, ktoré vymedzovali územie Slovenska na etnickom princípe, po prvej svetovej vojne sa slovenská politika a slovenská verejnosť stotožnila s predstavou o území Slovenska, tak ako jeho hranice boli definované mierovou konferenciou. AkýkolVek pokus o zmenu hraníc, nehovoriac už o pokusoch Maďarska dosiahnuť zmenu slovensko-madärskej hranice boli interpretované ako snahy narušiť integritu Slovenska. Aj v čase druhej svetovej vojny existovala v tejto otázke zhoda medzi vládnucou elitou a v ilegalite pôsobiacimi politickými silami, že jednou z hlavných axióm slovenskej politiky je obnova územnopolitickej jednoty Slovenska. Len cesty k nej boli rozdielne. Aj po skončení vojny a aj v súčasnosti po páde totalitného systému sa akékoľvek iniciatívy z madärskej strany, resp. Madärska, ktorých obsah by mohol mať etnický ráz, interpretujú v prvom rade ako snaha o narušenie integrity Slovenska. Pričom sa využíva argumentácia nielen 19. storočia, ale aj argumentácia založená na zápase proti madärskému revizionizmu. Je tiež symptomatické, že tieto snahy a signály napr.
