Simon Attila: Mýty a predsudky v dejinách. Historická konferencia 7. decembre 2004 - Disputationes Samarienses 3. (Somorja-Pozsony, 2005)

Peter Zelenák: Kontroverzné roviny slovensko-maďarských vzťahov v 20. storočyí

Kontroverzné roviny slovensko-maďarských vztahov...17

ho režimu viac menej prestala mať vplyv na vývoj vzťahov s Maďarskom a na riešenie i takých citlivých otázok, ktoré súviseli s postavením národnostných menšín. Bol to do istej miery paradox, pretože obidva štáty boli súčasťou toho istého systému a napriek tomu politika voči menšinám bola rozdielna a aj výsledky boli diametrálne odlišné.

Až po roku 1989 sa opätovne stretávame s úsilím o obnovu vzájomných vztahov na kvalitatívne novej úrovni. Tento proces neprebiehal izolovane, ale bol súčasťou zmien v celom bývalom východnom bloku a determinovaný schopnosťou jednotlivých štátov a národných spoločenstiev vyhnúť sa extrémnym konfliktom a uskutočniť transformáciu spoločnosti na spoločnosť občiansku. Zásadným posunom z hľadiska vývoja regiónu bol vznik Slovenskej republiky, čo malo za následok aj posun v slovensko-maďarských vzťahoch. I keď tieto procesy nevyústili do konfliktu, predsa len objektívne spôsobovali napätie vo vzájomných vzťahoch.

Bolo však symptomatické, že s demokratizáciou spoločenského života sa zároveň otváral priestor nielen pre reflexiu tabuizovaných tém z dejín vzájomných vzťahov, ale aj k pokusom o akúsi revitalizáciu rôznych predstáv a konštrukcií, ktoré vychádzali z predvojnového obdobia, resp až z 19. storočia. A to aj napriek tomu, že podstata transformačných procesov v kontexte rozširovania európskej únie bola v protiklade s týmito tendenciami. Zdrojom tejto revitalizácie bola totiž predovšetkým projekcia nacionálnej vízie budúcnosti. V tomto duchu dochádzalo tak na maďarskej ako aj slovenskej strane k absolutizácii zlomových udalostí a politických tendencií 20. storočia a ich hodnotení v podobe historických krívd spôsobených druhým národom.

Pri posudzovaní významu rozporov alebo kontroverzných rovín v slovensko-maďarských vzťahoch, ktoré sú viac menej kontinuálne alebo sa objavujú v rôznych modifikáciách v 20. storočí, treba vziať do úvahy, že boli výrazne poznamenané realitou usporiadania stredoeurópskeho priestoru po skončení prvej svetovej vojny a procesom vymedzovania sa Slovenska ako samostatného územnopolitického prvku v tomto priestore.1

Jedným z kontinuálne sa objavujúcim prvkom, ktorý výraznou mierou ovplyvňoval a dodnes ovplyvňuje slovensko-ma-