Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2017 - Acta Ethnologica Danubiana 18-19. (Dunaszerdahely-Komárno, 2017)
Krónika
Výstava Maliari Slovácka v 19. a 20. storočí v Záhorskom múzeu v Skalici V Záhorskom múzeu v Skalici prebehla v čase od 10. februára do 17. marca 2017 výstava Maliari Slovácka v 19. a 20. storočí. Unikátnu výstavu, ktorej kurátorom bol Peter Vašát, tvorilo takmer šesť desiatok obrazov s národopisnými námetmi a krajinnými scenériami blízkeho Slovácka. Vystavené boli diela patrili Jožu Uprku, Antoša Frolku, Cyrila Mandela, Aloisa Kalvodu a ďalších. Na výstave sa spolupodieľali Trnavský samosprávny kraj, Záhorské múzeum v Skalici, Nadace Moravské Slovácko a Galerie Joži Uprky v Uherskom Hradišti. Výstavu v spolupráci so Záhorským múzeom pripravila a kolekciu diel zapožičala Nadace Moravské Slovácko a Galerie Joži Uprky v Uherskom Hradišti. Výstava bola venovaná 150. výročiu narodenia zakladateľa skalického múzea Pavla Blaha - lekára, politika, hospodárskeho a kultúrneho činiteľa, ktorý mal ku kultúrnemu dianiu a umelcom Moravy blízky vzťah. S viacerými maliarmi ho tak spájali nielen priateľské kontakty, ale aj regionálna a myšlienková spriaznenosť. Najvýraznejším dokladom vzájomnej spolupráce je popri mnohých spoločných aktivitách budova Spolkového domu v Skalici (v súčasnosti Dom kultúry), ktorú dal Pavel Blaho spolu s Ľudovítom Okánikom postaviť podľa návrhu architekta Dušana Jurkoviča. Nástenné maľby v centrálnej divadelnej dvorane realizoval Antoš Frolka podľa prác Jožu Uprku. Kurátor výstavy, zberateľ, spoluzakladateľ a kurátor galérie Petr Vašát spolu so zberateľom Zdeňkom Zemkom vybudovali od roku 1995 najrozsiahlejšiu zbierku diel Jožu Uprku a maliarov Slovácka. Vernisáž výstavy sa uskutočnila 10. februára 2017 vo výstavných priestoroch Záhorského múzea v Skalici. Slávnostne ju otvorila riaditeľka Záhorského múzea v Skalici Viera Drahošová. V kurátorskom príhovore oboznámil Petr Vašát zúčastnených s dielami maliarov, s výtvarným odkazom Jožu Uprku a zároveň priblížil dobový kultúrny život na Slovácku. V kultúrnom programe sa predstavila cimbalová hudba Danaj zo Strážnice s umeleckou vedúcou Magdalénou Múčkovou, pravnučkou Jožu Uprku. Na vernisáži sa zúčastnil aj riaditeľ Galerie Joži Uprky v Uherskom Hradišti Ladislav Bednaŕík a vnučka Pavla Blaha profesorka Eva Blahová. Joža Uprka (25. 10. 1861, Kneždub - 12. 1. 1940, Hroznová Lhota) je považovaný za jedného z najvýraznejších maliarov na scéne českého výtvarného života prelomu 19.-20. storočia. Jeho dielo je zároveň významným národopisným dokumentom južnej Moravy. Uprkov osobnostný štýlový vývin, vychádzajúci zo secesného dekorativizmu, odráža zároveň vplyvy impresionizmu a francúzskeho realizmu. Narodil sa a tvoril prevažne v prostredí Moravského Slovácka, ktoré mu bolo po celý život zdrojom maliarskych inšpirácií. Zameriaval sa pritom na zobrazovanie života ľudového prostredia a každodenných výjavov z dedinského života (z diel napr. Slovácka madona, 1901 ; Gajdoš, 1908; Rej dévčat, 1909; Hrnčíŕský trh v Hroznové Lhoté, 1913; Formosa, 1918). Riaditeľka Záhorského múzea Viera Drahošová v príhovore poukázala na vzájomnú spoluprácu a priateľské vzťahy osobností a umelcov Slovácka a Slovenska v kontexte záhorského regiónu. Priblížila pritom osobnosť Pavla Blaha ako zberateľa a propagátora ľudového umenia, ktorý sa už v roku 1892 podieľal na zabezpečení Národopisnej výstavy v Hodoníne a v roku 1895 v Prahe. Po svojom návrate do Skalice zo štúdií vo Viedni ešte viac prehĺbil svoj vzťah k blízkej Morave a aktívne sa zúčastňoval na formujúcich sa umeleckých snaženiach na Slovácku. Pavel Blaho sa s Jožom Uprkom zoznámil, keď už mal Uprka za sebou desať rokov tvorivej práce. Vytvoril si k nemu blízky vzťah, pretože zosobňoval v jeho očiach bohatý zdroj umeleckého nadania ľudu. Snažil sa mu pomáhať, propagoval jeho výstavy a písal pochvalné kritiky o jeho tvorbe. Po Uprkových úspechoch vo Viedni, Brne, Strážnici a v rodiacom sa združení moravských umelcov v Hodoníne „korunovala“ jeho postavenie návšteva 374
