Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2015 - Acta Ethnologica Danubiana 17. (Dunaszerdahely-Komárno, 2015)
Tanulmányok - Bárth János: A lengyelfalvi eset. Néprajzi szemléletű történeti életkép egy 18. századi székely faluról
lení pamätníka cituje niekoľko poučných viet z doslovu Igora Sallaia: „Pán rabín mi gratuloval k tomu, čo sme s pamätníkom urobili pre Slovensko a Slovákov. Najprv som nechápal. Až potom som si uvedomil. Židia nezabudnú ani bez pamätníka. My ho potrebujeme viac. Aby sa hrôza dejín neopakovala. Ani s inými, ani s nami (Zubčeková 2006, 28). Reformovaná cirkev v Pribete plánovala zvečniť mená židovských martýrov na pomníku obetiam druhej svetovej vojny z radov protestantských veriacich postavenom vr. 1991. Nepodarilo sa im ale skontaktovať sa s tými, ktorí holokaust prežili a vysťahovali sa do Izraela. Preto podujatie „zostalo v rámci reformovanej komunity“.47 48 Medzitým sa v obci objavil nápad, aby holokaust pripomínal pamätník, ktorý by bol súčasťou pomníka padlým v druhej svetovej vojne. Táto myšlienka bola kvôli protestom niekoľkých antisemitov nakoniec zavrhnutá. Jeden z nich prezentoval svoj názor aj v tlači, a to v krajne pravicovom mesačníku Magyar HírvivőTM, vydávanom v Komárne. Článok bol uverejnený s názvom Nerob rozdiely medzi obeťou a obeťou — odhalenie pamätnej tabule v Pribete (?). Z neho je nasledovný dlhší úryvok: Prednedávnom sa mi dostala do uší správa, že samospráva našej obce, za výdatnej podpory zo zahraničia (Jeruzalém, Londýn) „konečne" umiestni pamätnú tabuľu 22 židovským rodinám (106 osobám) odvlečených z Pribety počas tzv. holokaustu. Správy o tom kolujú iba ako klebety, a väčšina ľudí - ako to už býva „ dobrým zvykom “ v Pribete - prijala správu úplne ľahostajne. Sme tu ale aj niekoľkí takí, ktorých správa o chystanom podujatí zarazila. Nespochybňujeme oprávnenosť, potrebnosť odhalenia tabule, našu žlč zdvihla „diskusia“ o výbere miesta pre tabuľu, ktorá sa taktiež odohráva na neoficiálnej úrovni. Najviac nás ohromil „vynikajúci “ nápad niektorých „pánov poslancov “ umiestniť pamätnú tabuľu v bezprostrednej blízkosti pomníka padlým v druhej svetovej vojne, ktorý bolo postavený pri príležitosti milecentenária, a má tvar svätej koruny. Tento šialený nápad (a to som sa ešte vyjadril veľmi zdvorilo), ktorý je nezlučiteľný s duchom, odkazom, symbolikou maďarskej Svätej koruny, vďaka bohu už nie je na programe dňa, podľa najnovších správ tabuľa má byť umiestnená na bývalom židovskom cintoríne. Potiaľ všetko v poriadku. No rád by som upriamil pozornosť (údajne) maďarských poslancov našej samosprávy na smutný fakt, že krvavé desaťročia 20. storočia nemali iba židovské obete. Nebojme sa, vystúpme z ústrania, zbavme sa pocitu menejcennosti, ktorý nám vštepila moc okupantov [...] Nakoniec chcem dať milým čitateľom do pozornosti slová spisovateľa židovského pôvodu Frigyesa Karinthyho: „Žijeme v novom Bábeli, v ríši pekelného chaosu pojmov. Nehanební klamári obrali slová o česť. “ Rozmýšľajme a konajme! Endre Csömör Kovács, Pribeta49 Martýri nakoniec dostali pamätník na cintoríne, kde bola inštalovaná pamätná tabuľa, na ktorú prispeli aj príbuzní rodín pochádzajúcich z Pribety: Pri príležitosti 60. výročia holokaustu 27. augusta 2004 odhalili na miestnom židovskom cintoríne v Pribete pamätnú tabuľu na počesť odvlečených rodín. Na dojímavej slávnosti sa zúčastnili aj potomkovia z rodín pochádzajúcich z obce, ktorí teraz žijú v Londýne. Oni aj finančne prispeli na tabuľu. Po slávnostnom prejave starostu dr. Tamás Novák spomínal na obdobie krutovlády. Slová pána prepošta László Németha, ktorý rozprával o svojich osobných zážitkoch 47 Emlékműavatás Perbetén. Komáromi Lapok, 13. decembra 1991., s. 3. 48 „Národno-konzervatívny“ časopis, sympatizujúci s krajnou pravicou v Maďarsku, začal vychádzať v tlačenej forme v r. 2003 v Komárne, vydavateľom bolo Občianske združenie Géza Szüllő. 49 Magyar Hírvivő 2, 2004/7, s. 2. 61
