Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2015 - Acta Ethnologica Danubiana 17. (Dunaszerdahely-Komárno, 2015)
Krónika
Žitavy v lokalite Chotín na základe výsledkov doterajších archeologických výskumov a odbornej literatúry. Prezentácii stredovekých pamiatkových objektov sa vo svojich dvoch príspevkoch venuje taktiež Pavel Paterka, v jednej opisuje renesančnú architektúru na území Hontianskej župy, v druhej románske sakrálne pamiatky na území komárňanského a novozámockého okresu. András Csuthy, mladý archeológ Podunajského múzea v Komárne podáva krátke zhodnotenie výsledkov dosiahnutých prostredníctvom archeologických a historických výskumov v múzeu. V práci Jána Chovanca, archeológa Vlastivedného múzea v Trebišove (v súčasnosti Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína v Trebišove) sa môžeme oboznámiť s pamiatkami Trebišova a s nimi spojenými významnými osobnosťami od šľachtica Andronika po Júliusa Andrássyho. Margaréta Nováková, archeologička-historička Tekovského múzea v Leviciach prezentuje vzťahy Štefana Dobóa s Levicami a významné činy tohto bojovníka historického významu zo 16. storočia, ktorý sa vyznamenal v boji proti Turkom. Uršula Ambrušová, historička Východoslovenského múzea v Košiciach na základe pravidelne vykonávaných výskumov v rámci viac štúdií podáva obraz o dokumentoch dejín cechov, písaných predovšetkým v maďarskom jazyku. Takéto sú cechové artikuly, písomné doklady hrnčiarskeho cechu a košických zlatníkov, najstaršie známe zachované cechové artikuly holičských tovarišov z roku 1557, armáles Martina Vajdu z roku 1655 a písomné pramene obsahujúce spory a sťažnosti v cechoch z obdobia 17.-19. storočia. Výsledky výskumu archívneho fondu zverejňuje Štefan Gaučík vo svojej štúdii o Okresnom živnostenskom spoločenstve v Dunajskej Strede v rokoch 1920-1949. V zborníkoch môžeme nájsť príspevky o vzniku starých aj nových múzejných inštitúcií a múzejných zbierok, o ich dejinách a aktivitách. Kinga Szabó Haltenberger, historička umenia podáva dve obšírne správy o Pamätnom dome Júliusa Szabóa v Lučenci, v prvej roku 2006 načrtáva plán realizácie tohto objektu a v druhej roku 2012 píše už o vzniknutej súkromnej galérii, o jej aktívnej činnosti a plánoch. Z príspevku etnológa Gábora Puska sa môžeme oboznámiť s pokusmi o založenie múzea v meste Tomaľa počas posledných desaťročí. O okolnostiach vzniku a o expozícii Vedeckých zbierok reformovanej kresťanskej cirkvi so sídlom v Rimavskej Sobote piše vedúci tejto inštitúcie István B. Kovács. Mestské múzeum v Senci, ktoré bolo založené začiatkom roka 2010, predstaví vedúci múzea Gábor Strešňák. Tibor Pálinkás na základe dobových prameňov spomína na okolnosti založenia Hontianskeho múzea v Šahách pri príležitosti 110. výročia založenia tejto múzejnej inštitúcie. Patrik Derfmák, historik Inštitútu histórie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove spracováva dejiny prvých muzeálnych zbierok vznikajúcich v Prešove v prvej polovici 19. storočia. S aktivitami a plánmi do budúcnosti Skautskej zbierky maďarských skautov na Slovensku sa môžeme oboznámiť v správe výkonného predsedu Zväzu skautov maďarskej národnosti na Slovensku Szilárda Csémi - Kismedve. Najväčšia časť štúdií je venovaná vybratým múzejným zbierkam, ktoré sú skúmané z rôznych hľadísk. O dokumentácii ľudovej kultúry maďarského etnika na Slovensku v zbierkach slovenských múzeí vo svojej štúdii píše etnologická Vlastivedného múzea v Galante Izabela Danterová. O súkromných dedinských domoch, v ktorých sú prezentované súkromné zbierky predmetov múzejnej hodnoty (Dom ľudového bývania zv. Duba Tájház v Juri nad Hronom, Vidiecky dom zv. Felvidéki Ház v Tekovskom Hrádku, Súkromná expozícia v Ondrejovciach), podáva správu Katarína Holbová, etnologická Tekovského múzea v Leviciach. Etnologickú zbierku Vlastivedného múzea v Nových Zámkoch (od roku 2006 Múzeum Jána Thaina v Nových Zámkoch) dokumentujúcu tradičnú ľudovú kultúru v regióne predstavuje štúdia etnologický, riaditeľky múzea Heleny Gudmonovej. Diela umelcov maďarského pôvodu v zbierkach galérií na Slovensku zhodnotí práca Kinga Szabó Haltenberger. Uršula Ambrušová z ďalších dvoch príspevkov v jednom opisuje vznik, zastúpenie a expozičné využitie zbierkového fondu farmácie vo Východoslovenskom múzeu v 270
