Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2014 - Acta Ethnologica Danubiana 16. (Dunaszerdahely-Komárno, 2014)
Tanulmányok, közlemények - Vataščin Péter: Egy ormánsági törpefalu. Kemse település- és közösségvizsgálata
Kostné tkanivo Kostné tkanivo a zuby sú najvhodnejším zdrojom historickej DNA. V porovnaní s mäkkými tkanivami organické štruktúry v kostiach a v zuboch pretrvávajú na pohrebiskách za bežných podmienok, pretože tvrdé tkanivá sa vyznačujú pomerne nízkym obsahom vody a enzýmov, ktoré zapríčiňujú rýchly rozklad tkanív po smrti. Každá kostná bunka (osteocyt) podlieha procesu individuálnej mumifikácie, pretože je chránená pred fyzickým a biochemickým rozkladom mikroorganizmami vďaka svojej polohe v malých komôrkach (lakúnach) obklopených tvrdým anorganickým tkanivom (Höss et al. 1996). V kostných tkanivách sa DNA viaže na kryštáliky hydroxyapatitu, ktorý ju stabilizuje v kalcifikovanom tkanive, čím spomalí proces jej degradácie. Kolagén predstavuje tiež súčasť komplexného systému, ktorý pomáha zachovávať DNA v kostnom tkanive. Ak hydroxyapatit podlieha degradácii, je postihnutá týmto procesom aj DNA. Čím väčšie sú zmeny hydroxyapatitu a straty kolagénu, tým výraznejšia je aj degradácia DNA. Ak sa DNA nachádza vo vnútri zrastených kostných kryštálikov, je pravdepodobné, že bude zachovaná vo veľmi dobrom stave (Götheströhm et al. 2002, O'Rourke et al. 2000). Zrastené kostné kryštáliky sú odolné voči rozrušeniu aj v prípade použitia chlómanu sodného počas extrakcie DNA. Použitie uvedeného oxidantu minimalizuje kontamináciu vzorky, pretože spôsobuje degradáciu recentnej DNA, pričom historická DNA ostáva vo vnútri kryštálikov chránená (Salamon et al. 2005). Boli vyvinuté rôzne metódy na izoláciu DNA z kostných tkanív. Tradične používané metódy na extrakciu DNA (napr. fenol-chloroformova metóda) sú vhodné pri bežných vzorkách, avšak pri vzorkách s čiastočne degradovanou DNA sa osvedčili novšie postupy s využitím rôznych materiálov, ktoré špecificky viažu DNA (silika matrix) alebo naopak nečistoty, resp. inhibitory z roztoku (Chelex 100). Zuby Zuby predstavujú v niektorých prípadoch ešte vhodnejší materiál na získanie historickej DNA než kosti. Tkanivo zubov je primáme tvorené z kolagénu a hydroxyapatitu podobne ako u kostí, ale vyznačuje sa štrukturálnou odlišnosťou. Každý zub je zložený z dreňovej dutiny obklopenej dentínom, ktorý sa skladá zo skloviny a cementu umiestneného v čeľusti. Dreňová dutina obsahuje živé bunky, krvné cievy a nervy, pomocou ktorých je na konci koreňa spojená s mäkkými tkanivami čeľuste. Mäkké tkanivá a zubná dreň po smrti rýchlo degradujú. Ďalšie zložky (sklovina a cement) obsahujúce kolagén a minerálne látky sú však vo väčšej miere rezistentné na postmortálne poškodenie. Vnútorné časti zubov sú chránené pred kontamináciou recentnou DNA vďaka sklovine, ktorá oproti kostiam nemá pórovitý povrch, pretože je zastúpená iba minerálnou látkou hydroxyapatitom (Brown-Brown 2011). Vzorky zubov pre analýzu DNA by mali byť bez kazov, pretože cez zubný kaz môže preniknúť kontaminácia do dreňovej dutiny. Použitie napríklad neprerezaného zuba ďalej znižuje uvedené riziko (O'Rourke et al. 2000). Záver Zdroje DNA, ktoré sa bežne využívajú pri analýzach recentného materiálu (krv, sliny a pod.) nie je možné použiť v archeogenetickom a paleogenetickom výskume. Pre úspešnú analýzu sa musí hľadať materiál, ktorý obsahuje DNA chránenú anorganickou zložkou voči negatívnym vplyvom prostredia. Ako východiskový materiál pre získanie DNA sa môžu využiť predovšetkým kalcifikované tkanivá. Ďalšou látkou stabilizujúcou DNA môže byť kolagén. Proces rozkladu môže byť pozastavený aj pôsobením sucha, veľmi chladného alebo anaeróbneho pro162
