Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2014 - Acta Ethnologica Danubiana 16. (Dunaszerdahely-Komárno, 2014)
Tanulmányok, közlemények - Horbulák Zsolt: Pöstyén magyar emlékei
Veverková, Veronika-Krupa, Vladimír 2000 Osobnosti mesta Piešťany. Piešťany: Mestská knižnica mesta. 2008 Voľby do zákonodarných orgánov na území Slovenska 1920-2006, Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky. Winter Imre 1930 Emlékezések. Bratislava: Slovenská grafia. Winter Lajos 1997 Mankótörő. Somorja: Méry Ratio. Winter, Ľudovít 2001 Spomienky na Piešťany. Piešťany: Balneologické múzeum. ŠÚSR 2012 Základné údaje zo sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011. Obyvateľstvo podľa národnosti, Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky. Maďarské pamiatky v Piešťanoch (Zhrnutie) Každé mesto v zaniknutom Uhorsku je ovplyvnené viac či menej maďarskou kultúrou, malo viac či menej obyvateľov hovoriacich maďarským jazykom. Piešťany patria medzi tie mestá, ktoré boli ovplyvnené len čiastočne. Je pravda, že Piešťany sa nachádzajú mimo maďarského jazykového územia, no charakter mesta predsa predurčilo, aby sa stali regionálnym centrom maďarského kultúrneho okruhu stredného Považia. Piešťany sú významným kúpeľným mestom, ktorého vybudovanie začalo počas posledných štyroch desaťročí Rakúsko-uhorskej monarchie. V tomto procese, pochopiteľne, rozhodujúcu úlohu zohrával maďarský kapitál, maďarský manažment, a v prípade Piešťan predstavitelia špecifickej profesie - lekári. Je evidentné, že v tomto období prichádzalo na liečenie oveľa viac maďarsky hovoriacich hostí ako dnes. Na základe štúdia súdobých písaných materiálov v Piešťanoch bol čulý maďarský kultúrny život, hoci na základe sčítania obyvateľstva sa k maďarskej národnosti hlásila nanajvýš pätina obyvateľstva. Prechod pod československú nadvládu - rovnako ako na celej bývalej Hornej zemi - aj v Piešťanoch prebiehal hladko. Udialo sa to aj vďaka zásluhe vedenia kúpeľov. Napriek tomu, že maďarské inštitúcie ukončili svoju pôsobnosť, maďarská reč a maďarsky cítiaci ľudia sa z mesta nevytratili. Ich počet síce poklesol, ale ako komunita naďalej dožívala, štatistiky ich naďalej evidovali. Tento stav bol charakteristický aj pre obdobie slovenského štátu, keď tam mala zastúpenie aj Maďarská zjednotená strana. V medzivojnovom období ešte vznikali maďarsky písané materiály, no zväčša pre marketingové účely. Situácia sa zásadne zmenila po druhej svetovej vojne. Po roku 1945 nebolo po Maďaroch oficiálne ani stopy. Maďarčina sa používala výlučne pri osobných kontaktoch, no pravdou je, že ľudia znalí tohto jazyka svoju identitu už netradovali. O ich maďarskej identite však vypovedá, že ešte v 70. rokoch vyhotovovali jednojazyčné maďarské pomníky. Mimochodom, náhrobné kamene sú najvernejšími svedkami zmeny identity, lebo sa zachovali také, na ktorých mladšie generácie už uvádzajú priezviská podľa pravidiel slovenského pravopisu. Na verejných priestranstvách sa maďarčina do roku 2000 zachovala len na dvoch miestach: na pešej zóne na bývalej lekárni sa nachádza nápis „Gyógyszertár“ a na schodoch hotela Lipa „Hársfa Szálló“. Bohužiaľ, počas rekonštrukcie budovy v roku 2010 tento nápis zničili. Nakoniec treba pripomenúť, že vďaka miestnym aktivistom, zamestnancom Balneologického múzea sa Piešťanské kúpele stali súčasťou nadnárodného podniku Danubius Hotels, mnohé miesta Piešťan sú ozdobené starými fotografiami a vydávajú obrazové publikácie o histórii mesta. 129
