Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2014 - Acta Ethnologica Danubiana 16. (Dunaszerdahely-Komárno, 2014)

Tanulmányok, közlemények - L. Juhász Ilona: A naptári ünnepek és az első világháború. Adalékok a húsvéti ünnepkörhöz

Výročné sviatky a prvá svetová vojna Príspevok k veľkonočnému zvykosloviu (Zhrnutie) Na základe etnologických publikácií zaoberajúcich sa výročnými sviatkami sa môže zdať, akoby sa po dlhé desaťročia ten-ktorý sviatok konal vždy rovnako a neovplyvnili ho žiadne nečakané politické uda­losti a z nich vyplývajúce hospodárske problémy, prípadne rôzne epidémie a pod. V dobovej tlači môže­me objaviť mnoho takých, doteraz neznámych údajov, ktoré sa vzťahujú na zmeny jednotlivých prvkov sviatkov, prípadne na ich zákaz. Vďaka týmto novinovým správam sa naše poznatky môžu rozšíriť o také informácie, ktoré sa nezachovali do dnešných dní v ústnom podaní, v lokálnej pamäti, a kým ich bolo možné zaznamenať od informátorov, bádatelia im nevenovali pozornosť. V priebehu uplynulého storočia mala na výročné i rodinné zvykoslovie výrazný vplyv medzi iným aj prvá a druhá svetová vojna. Okrem obmedzení, daných stále viac sa zhoršujúcou ekonomickou situáciou, mala aj vojnová propaganda vplyv na určité prvky sviatočnej kultúry ľudí na frontoch i tých, ktorí žili v zázemí. O týchto zmenách, o zmene toho-ktorého momentu sviatkov, sa môžeme dozvedieť v prvom rade z rôznych zaka­zujúcich nariadení, ako i k nim sa viažucich správ (spravodajstiev, novinárskych fejtónov, reportáží atď.). Štúdia pomocou analýzy dobovej tlače predstavuje niektoré vplyvy prvej svetovej vojny na veľ­konočné zvykoslovie. Die Kalenderfeste und der Erste Weltkrieg Zusätze zum Osterfestkreis (Zusammenfassung) Geht man von den Folklorepublikationen aus, die sich den Volksbräuchen und Kalenderfesten widmen, könnte man leicht den Eindruck gewinnen, als ob das eine oder andere Fest im Laufe der Jahrzehnte immer den gleichen Verlauf gehabt hätte und deren Charakter unabhängig von äußeren Faktoren (uner­warteten politischen Ereignissen, den daraus resultierenden wirtschaftlichen Schwierigkeiten, gegeben­­falls verschiedenen Seuchen usw.) unangetastet geblieben wäre. In der zeitgenössischen Presse sind wir auf zahlreiche, bisher unbekannte Hinweise gestoßen, die sich auf die Veränderung bestimmter Elemente eines Festes oder auf deren direktes Verbot beziehen. Dank diesen Presseartikeln sind wir um viele Kenntnisse reicher geworden, die in der mündlichen Tradition oder in der lokalen Erinnerung nicht aufbewahrt worden sind - und die damals, als man sie noch von Informanten hätte aufzeichnen kön­nen, selbst der Aufmerksamkeit der Forscher entgangen sind. Im Laufe des letzten Jahrhunderts haben u. a. auch die zwei Weltkriege die Kalenderfeste, aber auch jene Feste, die sich um die Wendepunkte des menschlichen Lebens ranken, maßgeblich geprägt. Neben den Restriktionen, die aus der schlechten wirtschaftlichen Lage resultierten, hat auch die Kriegspropaganda ihren Stempel auf die Festkultur der Menschen (sowohl der Soldaten an der Kriegsfront als auch jener, die im Hinterland gebliebenen sind) gedrückt. Als wertvolle Belege für solche Veränderungen oder für die Modifizierung bestimmter Elemente eines Festes dienen insbesondere Verbotsmaßnahmen, bzw. schriftliche Dokumente, die sich Anordnungen dieser Art widmen (Berichte, Feuilletons, Reportagen). Der Aufsatz untersucht anhand einer Analyse der damaligen Presse die Auswirkungen des Ersten Weltkrieges auf die Osterfeiertage. 114

Next

/
Oldalképek
Tartalom