Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2013 - Acta Ethnologica Danubiana 15. (Dunaszerdahely-Komárno, 2013)

A közép-európai folklorisztika időszerű kérdései c. nemzetközi konferencia előadásaiból - Voigt Vilmos: Az aktuális közép-európai terminátor a folklorisztikában

vydania - 1952, keď ešte žil generalissimus. Preukázanie ateizmu (alebo aspoň antiklerikalizmu) vo folkloristike bolo pre týchto autorov iba maličkosťou - viď od Loreida Raudsepa až k českému Otakarovi Nahodilovi. Bádatelia robotnickeho folklóru (ako napr. bulharský Nikolaj Kaufman, český Vladimír Karbusický) neskôr zmenili tému a niekedy sa dostali až k náboženskému folklóru. Ak vo svojej výskumnej oblasti pracujú na úrovni, tak to v skutočnosti nevadí. Akurát, že to neprispieva k terminologickej jasnosti.

Zaujímavosťou je aj to, že napriek gigantickým kampaniam sa v strednej Európe nepripravil prehľad na úrovni teoretického marxistického národopisu (alebo folkloristiky). Najvýznamnejším takýmto pokusom je trojzväzkový prehľad: Etnografia na Blgarija (zostavil Veselin Hadžinikolov), vydaný medzi 1980 a 1985. Prvý zväzok je teóriou, a to „etnografizovanim“ jednej marxistickej teórie o spoločnosti. V druhom (materiálna kultúra), resp. v treťom (duchovná kultúra) zväzku je však sotva možné nájsť stopy po marxizme, teoretizovaní a terminológii. Keď „folklór” rozčlenili na tri veľké oblasti (chápanie sveta - sviatky- umenie, vrátane „ústneho podania”), podali praktické rozčlenenie, nie teóriu. Zaujímavé je pripomenúť, že „materiálna kultúra” v dnešnej dobe je ozaj rozmanitým pojmom, ale v jej najnovších obmenách je úplne iná, ako o nej tradične pisali etnológovia. (Pozri napr. Dan Hicks - Mary C. Beaudry: The Oxford Handbook of Material Culture Studies. Oxford, 2010- typická súhrnná príručka.)

Nielen v bulharskej príručke, ale aj inde a viackrát sa bádatelia pokúsili o to, aby pojem „materiálna kultúra” nazvali marxisticky inšpirovaným termínom. No rozlíšenie „materiálneho sveta” a „duchovného sveta” možno nájsť od buddhizmu a Ježiša Krista až po Marxa, a od staršej maďarskej národopisnej príručky (A magyarság néprajza) v mnohých smeroch. Dva zväzky tohto štvorzväzkového diela (vydaného medzi 1933 a 1937) dostali podtitul „materiálna kultúra duchovná kultúra”. Druhý pojem je pravda absurdným termínom, keďže folkloristikou skúmané javy odkazuje do rámca „etnografie”. (Na druhej strane by sme mohli na takom istom základe včleniť do rámca „materiálneho folklóru aj kováčske remeslo”.) Nejakú časť „sociálnej etnografie” už svojho času plánoval Károly Viski a jeho kolegovia, avšak neuskutočnilo sa z toho nič. Úvod práce sa nezaoberá terminologickými a vedecko-klasifikačnými problémami. Teóriu nevyžadovala nejaká vyššia inštancia, nanajvýš ak čitatelia.

Iná situácia nastala približne o pol storočie neskôr v prípade koncipovania novej národopisnej syntézy v Národopisnom ústave Maďarskej akadémie vied. Osem zväzkový Magyar néprajz (Maďarský národopis) je možno najrozsiahlejšou národopisnou príručkou na svete. (Dôvodom neistoty je do 13 tematických zväzkov naplánovaný a jedinečný Scottish Life and Society. A Compendium of Scottish Ethnology, ktorý pojednáva aj o témach mimo národopisu.)3 Počnúc od roku 1976 to bola „plánovaná úloha” a od roku 1988 začali vychádzať jednotlivé zväzky. Úvodný zväzok vyšiel až v roku 2011. V úvode redaktor, Attila Paládi-Kovács, predstavuje najčastejšie používané pojmy v maďarských výskumoch (ľud, kultúra, materiálna kultúra, folklór, tradícia, atď.). Dokonca venuje pár strán aj dnešnému modernému „kultúrnemu dedičstvu”. Nepodáva systematické (taxatívne) vymenovanie pojmov, a nakoniec

3 Je potrebné spomenúť, že v podobe tematických, folkloristicko-národopisných prehľadov aj slovenská folkloristika a národopis v európskej perspektíve vytvorila jedinečnú sériu publikácií. Napr. takou bola Klenotnica slovenskej ľudovej kultúry, alebo folkloristickejšie Ľudové umenie na Slovensku. Sú v nich spracované nielen tradičné témy, ako balady, kožušníctvo, cintoríny, pranostiky, hádanky, atď., ale vcelku aj moderné, ako napr. Protifašistický odboj na Slovensku v rozprávaniach ľudu (Ján Michálek 1985). Poučné by bolo ich analyzovať, so zvláštnym zreteľom na terminológiu a klasifikáciu dát.

45