Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2013 - Acta Ethnologica Danubiana 15. (Dunaszerdahely-Komárno, 2013)
A közép-európai folklorisztika időszerű kérdései c. nemzetközi konferencia előadásaiból - Bydžovská, Iva: "Špaliček". A ponyvanyomtatványok digitális adatbázisa (Összefoglalás)
súťažnej prehliadky rozprávačov. Podujatie sa vo svojej koncepcii inšpirovalo aj skúsenosťami z podobných podujatí v zahraničí (napr. Poľsko). Prehliadka sa koná odvtedy každoročne uprostred júna a na jej príprave sa v ostatných rokoch podieľajú obec Lodno, Žilinský samosprávny kraj, Kysucké kultúrne stredisko v Čadci a spoluorganizátorom je tiež Kysucká kultúrna nadácia Bratislava. Z materiálov Rozprávačského Lodná sa dozvedáme, že poslaním podujatia je odborne metodicky a dokumentačné podporovať, rozvíjať, zaznamenávať a uchovávať poznávacie a umelecké hodnoty pôvodného rozprávačstva vychádzajúceho z tradícií rozprávačstva ako jedného z fenoménov tradičnej kultúry na Slovensku. Má podporiť rozprávačov, ktorí uchovávajú obsahové bohatstvo, žánrovú rôznorodosť slovenskej reči a sú schopní citlivo rozvíjať tieto tradície v ústnom podaní. Na podujatie sa môžu prihlásiť dospelí aj detskí rozprávači zo Slovenska, tiež Slováci zo zahraničia, ktorí nie sú členmi spisovateľských alebo umeleckých organizácií, ani profesionálni pracovníci v oblasti hovoreného slova. Na súťažnú prehliadku môžu postúpiť z regiónov traja najlepší rozprávači v prípade, ak sa v regióne koná takáto súťaž. Rozprávači si môžu vystúpenie pripraviť na ľubovoľnú tému ako zažitý, prerozprávaný či odpozorovaný príbeh. Vystúpenie nemá trvať viac ako osem minút a súťažiaci môžu rozprávať v slovenskom jazyku - hovorovej reči alebo v nárečí tak, aby mohli prejaviť svoje rozprávačské, štylizačné a fabulačné danosti a schopnosti. Program podujatia má ustálenú štruktúru: súťažnú časť tvoria vystúpenia prihlásených rozprávačov, vzdelávaciu časť predstavuje rozborový a hodnotiaci seminár a spoločenskú časť galaprogram najúspešnejších rozprávačov pre verejnosť. Vystúpenia hodnotí odborná porota, ktorej členmi sú etnológovia, folkloristi, spisovatelia, redaktori. Porota vedie aj rozborový seminár. Celé podujatie sa zaznamenáva na zvukový a obrazový záznam, ktorý sa archivuje a je možné ho využívať na osvetové a vzdelávacie účely. Na podujatí sa opakovane úspešne zúčastnili rozprávači Anna Sládkovičová zo Šurian, Agnesa Priehodová z Oščadnice, Mária Germušková zo Župčian, Františka Spustová z Gajar, Jozef Benkovič z Lábu a Viktor Ištván zo Skačian a mnohi ďalší. V ostatných ročnikoch sa úspešne predstavili viacerí nádejní detskí rozprávači. Problematike scénického ľudového rozprávačstva sa venovala v samostatnej publikácii poľská folkloristka Tereza Smoliňska (Smoliňska 1986). Poukázala zvlášť na skutočnosť, ako pravidlá súťaži scénických ľudových rozprávačov ovplyvňujú ich prejav z hľadiska obsahu a formy. Už len faktor časového vymedzenia vystúpenia výrazne podmieňuje výber rozprávačského žánra - rozprávači tak nevolia žáner čarovnej rozprávky, ale kratšie texty. I keď by mohli vyrozprávať povesťový text, volia skôr humoristické rozprávanie alebo memorát s cieľom zaujať a zabaviť poslucháčov, predovšetkým členov poroty. K odklonu od „autentickej” rozprávačskej tradície dochádza tak vo všetkých zložkách scénického súťažného predvedenia - jazyk textu, kostým, použitie rekvizít ai. - a opäť sme pri štylizovanej autenticite. Autenticky, v zmysle konštruktivistického chápania autenticity, sa chovajú a prejavujú súťažiaci rozprávači mimo súťažného času a priestoru - vytvára sa tak rozprávačská situácia, často sa do veľkej miery približujúca folklórnej situácii a tradičnej rozprávačskej príležitosti. Záver Fenomén autenticity sa vinie dejinami folkloristiky od čias jej zrodu, keď sa autentické ako kvalita kultúrneho javu pripisovala prejavom tradičných spoločenstiev ako nositeľov etnicity daného spoločenstva. Atribút autenticity sa stal kategoriálnym nástrojom expertov - bádateľov a pedagógov na poli tradičnej kultúry. Taxatívne a meritóme vymedzujú a charakterizujú čo ne/patrí do folklóru a prečo. V aplikovanej folkloristike sa autenticita dostala do dicho-179
