Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2011 - Acta Ethnologica Danubiana 13. (Dunaszerdahely-Komárno, 2011)
Tanulmányok - Agócs Attila: Történeti és néprajzi jegyzetek a nógrádi kőbányák történetéhez (Összefoglalás)
Výroba produktov hrubej kamenárskej výroby mala tiež dve základné fázy: dolovanie kameňa a výroba dlažobných kociek a ostatných produktov. V prvých rokoch po otvorení baní, keď sa otvorili najkvalitnejšie ložiská, sa v Konrádovciach na základe nariadenia majiteľov používali metódy tradičného mčného dolovania. Skaly sa schodovitú vytvarovali a využívali sa tzv. lágre (aj lúger), štrbiny medzi jednotlivými vrstvami kamennej steny. Kameň sa zo steny vyberal vrstvovito - takáto stena sa nazývala štós. Vrstvy podľa kamenárov vznikli v dôsledku sopečnej činnosti tak, že po vyvretí lávy jedna vrstva vychladla, stuhla, a tá bola neskôr prekrytá ďalšou: „počas potopy sveta sa tam zanieslo troška blata a tam sa pekne spravil grif a tam sa to potom podvihlo štangľou, vtedy ešte neexistovali bágre, neboli tak ako dneska sú... podvihol sa kameň. Udreli na jeho koniec tak, že sa to ozývalo, vtedy už išli lámať. Potom to lámali povedzme na také kusy ako stolička.“35 Takto vytrhnutá vrstva sa nazývala platňou (platni). V tých časoch bolo na jednej strane ešte menej výbušnín, ale báli sa aj toho, aby kameň na tvarovanie nepopraskal.36 „Ľutovali, vraveli že sa kameň zničí, keď sa to vrhne z výšky, preto sa tak schodovitú vytvarovala skala... z jedného schodu na druhý, kým sa kameň nedostal dole... poukladali pod to taký zlý kameň, aby padlo na to. Keď to tam padlo, tak sa roztĺkol ten kameň, ktorý bol naspodku a nie kvádri, ktorý sa niesol na kresanie... Bolo tam potom také blato a to blato malo štyri kolesá a na jeho vrchu boli dosky. Navalili to na to a tak sa to vynášalo ricerom.“37 38 Niekoľko rokov po otvorení konrádovských kameňolomov sa však už začali používať vŕtačky fungujúce na stlačený vzduch a výbušniny. Pri dolovaní zohrávali dôležitú úlohu odborní robotníci bane, pracujúci s výbušninami pri odstrelení zeminy a hominy - strelmajstri (lőmester, fajerman) a ich pomocníci (miner), vŕtači (fúrás) a lámači (.hasigató).x Kontrolór Lipót Czágán to naformuloval vo svojom hlásení o miestnej čadičovej bani takto: „Je dôležité, aby sa odstrel kamenného materiálu realizoval tak, aby sme z neho dostali čím väčšie množstvo dlažobného materiálu. Výkon týchto prác si žiada odbornosť a zdatnosť, preto je odporúčania hodné, aby dolovanie kameňa vykonával ten, kto je nato najviac spôsobilý.“39 Tieto práce preto najčastejšie vykonávali odborníci, najmä talianski majstri, ktorí ešte vo svojom rodnom kraji vyštudovali špeciálne postupy prác a mali osvedčenie (papier). Ich práca obnášala obrovské riziká. Do kamennej steny zatĺkli železný sochor (štangli), na ktorý zakvačili hrubšie lano na konci s ďalším priviazaným sochorom. Na ňom potom sedeli vŕtači, ktorí navŕtali dieru, občas aj 6 metrov hlbokú. Samozvaní „majstri“ zapríčinili v Konrádovciach jedno z najväčších tamojších banských nešťastí. Pri zle vydarenom odstrele zomreli koncom tridsiatych rokov traja robotníci a ďalší trinásti sa zranili. Pri napĺňaní vyvŕtanej diery pomocou plniaceho drievka (töltőfa) pušný prach nečakane vybuchol a ľudia zostali pod odstreleným kameňom. Aby ich telá vyslobodili, kameň sa musel rozlámať priamo na nich. Banský inšpektor Martinelli sa o vinníkoch vtedy obrazne vyjadril, že sú nevzdelaní ako pastieri svíň („Sok juhászkondás!“). Veľmi nebezpečná bola aj strela nazývaná bastardou, ktorej základom bola šikmá širšia diera vyvŕtaná do kameňa smerom hore. Pri jednom odstrele takejto bastardy sa nešťastie stalo tak, že spodok kamennej steny sa odstrelil, ale horná časť tam zostala „...ako klobúk. Veľa ľudí pod tým pracovalo. Skúsili tri - štyri krát, ale nešlo to dole... na dvoch lógeroch bol nejaký výrastok a to držalo ten batoh, tak sme tomu hovorili, že batoh“. Neskôr sa to strhlo a rozvalilo.40 Spoločnosť 35 (M. 1925 - Fiľakovo). 36 (M, 1922 - Konrádovce). 37 (M. 1925 - Fiľakovo). 38 (M. 1922 - Konrádovce. M. 1926 - Fiľakovo). 39 Czágán Lipót jelentése a Korláti Bazaltbánya rt. üzemvitelével kapcsolatos ellenőrzésről. 1937. I. 5. MOL PMKB Ipari titkárság iratai - Z 36. 114 d. 102. sz. (Preklad citátu z maďarského jazyka: autor). 40 (M. 1921 - Fiľakovo; M, 1926 - Fiľakovo; M, 1925 - Fiľakovo). 179
