Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2011 - Acta Ethnologica Danubiana 13. (Dunaszerdahely-Komárno, 2011)

Tanulmányok - Agócs Attila: Történeti és néprajzi jegyzetek a nógrádi kőbányák történetéhez (Összefoglalás)

nom, pracovnému poriadku a morálnym požiadavkám.9 V susedstve poschodového robotníckeho domu boli postavené aj úradnícke budovy riaditeľstva, v ich dvore sa vybudovala aj spoločná jedáleň, kolkáreň s malou strieškou a vybetónovaná tanečná plocha. Za dvorom spomínaných stavieb tiekol potok Belina, na ktorom sa v lete pomocou hrádze vytváralo malé kúpalisko pre zamestnancov lomu. Dno potoka bolo v dĺžke niekoľkých metrov vydláždené kameňom.

3. Kameňolom v Bulharoch

V Bulharoch fungovali tri lomy. V roku 1890 založil malú baňu Miklós Alitisz zo Šídu, v roku 1904 ešte iba plánovali začať ťažbu v bani princa Filipa Coburg-Koháryho a tretiu vlastnila akciová spoločnosť Žulové bane v Poieni (maď. Kissebesi Gránitbányák Rt.). Už začiatkom 20. storočia produkovali ročne 500 000 kusov dlažobných kociek, ktoré sa používali pri dláždení ulice Váci utca v Budapešti, ďalej ulíc Lučenca a Satu Mare v dnešnom Rumunsku (Schafarzik 1904, 178—188). Práve tu v roku 1905 použili prvýkrát v Uhorsku stroj na štiepanie malých dlažobných kociek. Používali dvanásť strojov s parným pohonom, vyrobených v továrni akciovej spoločnosti Zlievareň a strojáreň Ganz a spol. v Budapešti (maď. Ganz és Társa Vasöntő és Gépgyár Rt.) (Hála 1995, 23). Čadič z Bulhár mal vrstvovitý charakter. Doloval sa najčastejšie zo 7-15 cm hmbých vrstiev. Hrubšie vrstvy boli vhodné na výrobu celých a polovičných kociek. Tie sa používali na dláždenie ulíc predovšetkým v Budapešti, ale aj vo vidieckych mestách ako Nádudvar (do roku 1905 15 km chodníkov), Püspökladány (30 km chodníkov), Gödöllő (15 000 m2) a Lučenec. Dôležitým výrobkom lomov v obci Bulhary boli malé kocky, ktoré mali rozmery 7 až 9 x 7 až 9 cm a kónický tvar. Vrstvovitosť tamojšieho bazaltu totiž spôsobila, že ich vedeli vyrábať v prijateľnejšej cene, najmä po zavedení strojovej výroby, v dôsledku ktorej sa aj malé kocky stali tvarovo pravidelnejšími (Glasner 1905, 22-29).

4. Konrádovce - „Amerika“ alebo „Malá Moskva“

4.1. Dejiny kameňolomov v Konrádoveiach

Chotár obce Konrádovce (maď. Korlát) bol od nepamäti veľmi chudobný. Väčšina obyvateľstva preto už v rokoch 1874-1875 žila z práce vykonávanej v uhoľných baniach otvorených pri Večelkove (Shvoy 2006, 252). Slabá úrodnosť pôdy nútila obyvateľov pracovať aj ako povozníci pre Stephaniovcov, najväčších tunajších feudálov nemeckého pôvodu.10 11 Z Pa - mätnej knihy obce sa dozvedáme, že Konrádovčania „boli známi na celom okoli ako dobrí povozníci“.11 Prvú čadičovú baňu otvoril v obci budapeštiansky podnikateľ Nátán Roheim roku 1896 na majetku Lajosa Stephaniho a jeho manželky Fanni Rosa. Zmluva, podpísaná ešte koncom roku 1895, nám objasňuje podmienky, za ktorých sa podnikateľ mohol pustiť do práce. Prenájom územia na spomínanú činnosť mal začať 1. januárom 1896 a mal trvať 20 rokov s tým, že podnikateľ mohol po prvom alebo po druhom roku činnosti odstúpiť od nájom9 Braun József építési vállalat. A sátorosi kőbányák munkarendje. 1897. november. Štátny archív Banská Bystrica, pobočka Lučenec (ďalej ŠABB-PLC), Magistrát mesta Lučenec 1815 - 1922, Inv. č. 154, šk. 44, Sp. 1899 ( 1236), ( 1336) a ( 1244). Skoro totožný pracovný poriadok vydal Braun aj pre robotníkov svojej bane vo Veľkých Dravciach - ten sa v archíve zachoval len zlomkovito.

10 Lajos Stephani a neskôr jeho syn Ervin. O rodine podrobnejšie - A füleki kastély 1898, 18.

11 Pamätná kniha obce Korlát založená roku 1945 (ďalej v skratke ako Pamätná kniha) - rukopisný dokument vedený v slovenskom jazyku, uložený na Obecnom úrade v Konrádoveiach (Pamätná kniha s. 1), Eliáš 1957, 70-74.

173