Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2006-2007 - Acta Ethnologica Danubiana 8-9. (Dunaszerdahely-Komárno, 2007)
Tanulmányok - Viga Gyula: A táj hasznosításának változásai a Bodrogközben (Összefoglalás)
aj pamiatka na rybolov pomocou zátvor (rekesztés): po záplave, keď sa voda sťahovala späť do koryta, prepúšťali ju cez ohrady, upletené z prútia (gereggye), pričom pri jej voľne nechanej bráne čereňom chytali ryby.46 Tento nástroj, spolu s rôznymi druhmi špeciálnych sietí a rôznych tvarov kováčsky zhotovených harpún, patril medzi príslušenstvo malých rybárov, prevádzajúcich rybolov len ako doplnkovú činnosť.47 V národopisných opisoch močaristých oblastí sa často samostatne spomína číkárstvo a číkári, čo aj v dávnom Medzibodroží malo veľký význam.4* Regulácia vodných tokov zmenila aj spôsob získavania koristi: so životným priestorom sa zmenili aj techniky lovu. Rozkver včelárstva v Medzibodroží sa taktiež skončil reguláciou vodných tokov: nie je to len dôsledkom zmeny vegetácie, ale popri dávnejšie takmer výlučným používaním medu sa v polovici 19. stor. objavil repný cukor, ktorého používanie sa veľmi rýchlo rozšírilo.49 Náš kraj je bohatý a veľmi rozmanitý, v dlhom období roka takmer vzájomne sa striedajúce kvitnutie rastlinstva zabezpečovalo ideálne „pastviny” (méhlegelő) pre včely, a aj z toho vyplýva, že - popri zámernom včelárstve - sa archaické postupy chovu včiel (koristné, zo živých stromov) dožili 20. storočia. Príbytky včiel, medzi ktorými koše pletené z pálky si taktiež dlho udržali dominantnosť, sa v priebehu 20. stor. preniesli na porty, súčasne s objavením sa siatych krmovín a vysadených ovocných stromov ako pastvín pre včely.50 Zber rastlinných materiálov je starobylou činnosťou ľudských spoločenstiev a samostatnú štúdiu by si táto téma zaslúžila aj v Medzibodroží. Nepojednávam tu o rôznorodých rastlinách, ktoré v priebehu rôznych období roka, v rôznych stupňoch vývoja rastlinných jedincov, resp. vcelku alebo len v častiach - príležitostne alebo pravidelne - boli konzumovateľné. Spomeniem len úlohu kotvice plávajúcej (Trapa natans) v ľudovej strave: od európskych neolitických osídlení až po začiatok 20. stor. bol význam tejto svojráznej vodnej rastliny nezlomný.51 Z hľadiska hospodárstiev i výmenného obchodu mal veľký význam zber a zužitkovanie pálky (maďarská pálka - Typha angustifolia). Obyvatelia dvoch dedín, Cigándu a Malého Horeša (Kisgéres) sa vo veľkej miere venovali podomáckemu remeslu tkaniu rohoží z pálky. Dlho prísnu endogamiu Horeša žartovne vysvetľovali tým, aby sa umenie tkania rohoží nedostalo von z dediny. Ploché kusy rohoží, používané ako rôzne prikrývky, predložky pred posteľ, nástenky sa práve tak dostali do susedných krajov ako z pálky zhotovené slamienky, úle, rohožky pred dvere. V dedinách v povodí riek Tice a Karča bolo rozšíreným podomáckym remeslom pletenie z prútia, čo v 20. storočí vykonávali najmä Cigáni. Popri rôznych košíkoch, napr. z Pribeníku (Perbenik) sa vo veľkom počte dostali von stoličky, stoly, záhradný nábytok z prútia. Hoci trstina (Phragmites) bola dôležitou rastlinou Medzibodrožia, ktorej úloha len rástla so zmenšovaním rozlohy lesov, resp. zvyšovaním cien dreva52 53 jeho hospodársky význam znižovalo to, že v tejto oblasti nerástla na veľkých, súvislých plochách, ale členene, fľakovito. V Medzibodroží bola ostrica na viazanie (kötősás) (Carex elata) vyhľadávaná na trhoch vinohradníckych oblastí, napr. Tokaj-IIegyalja.5’ 46 D. Varga 2004 47 Gönyey (Ébncr) 1926 48 Balassa, 1975, 43-45.; Dankó 2001a, 107-115 49 Kisbán 1987, 239-264 50 Balassa 1971; Balassa 1973. 51 Sumarizujúc: Szilágyi 1997, 86-92. 52 Balassa 1975, 30. 53 Takács - Udvari 1989, 368. 155
