Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2005 - Acta Ethnologica Danubiana 7. (Dunaszerdahely-Komárno, 2005)
Tanulmányok - Viga Gyula: A változó és változatlan. A hagyományos gazdálkodás, a paraszti társadalom és kultúra változásának főbb vonásai a Bodrogközben a 19 - 20. században
A hagyomány változása. Néhány szempont és példa a tradíció és a változás kérdéséhez. Tanulmányok Füzes Endre 70. születésnapja alkalmából. Ház és Ember 15 (Szentendre 2002), 249-260. [Viszóczky Ilonával közösen] A táj formáló kultúra korszakai és a kultúrtáj változásai a Bodrogközben. In Keményt) Róbert szerk.: A kultúra táji, térbeli változatai. Tanulmányok a 60 éves Kosa László tiszteletére. Néprajzi Látóhatár 11 (2002), 1-4. szám, 281-289. A gazdaság, társadalom és kultúra változása a Bodrogköz IS-20. századi műveltségében. Fórum Társadalomtudományi Szemle 4 (2002), 2. szám, 111-126. A gazdaság, a társadalom és kultúra változása a Bodrogköz 18-20. századi műveltségében. A Herman Ottó Múzeum Évkönyve 41 (Miskolc 2002), 389-405. A paraszti igaerő és a munkakultúra néhány összefüggése a Bodrogközben. In Viga Gyula - Holló Szilvia-Cs. Schwalm Edit szerk.: Vándorútok - múzeumi örökség. Tanulmányok Bodó Sándor tiszteletére, 60. születésnapja alkalmából. Budapest 2003, 85-91. Meniace sa a nemenné (Hlavné črty premeny tradičného hospodárenia, roľníckej spoločnosti a kultúry v Medzibodroží v 19.-20. storočí) (Zhrnutie) Príspevok obsahuje tézy doktorskej dizertačnej práce (PhD) autora, ktorú obhájil v roku 2004. Ako to naznačuje aj jej názov, práca komplexným spôsobom, vo vzájomných súvislostiach tradičného hospodárenia, roľníckej spoločnosti a kultúry, skúma dvestoročné premeny kultúry historickej oblasti Medzibodrožia, dnes rozdeleného slovcnsko-maďarskými hranicami. Východiskovým bodom štúdie je skutočnosť, žc v Medzibodroží, podobne ako v iných nížinných krajoch Karpatskej kotliny, boli v období feudalizmu základom roľníckeho spôsobu života krajové obmeny produktívneho hospodárenia. V etnickom spoločenstve s podobnou hustotou osídlenia ako má Medzibodrožie, v pracovnej kultúre zameranej na chov dobytka, poľné hospodárenie, ovocinárstvo a vinohradníctvo, popritom komplexným spôsobom využívajúcom aj vody, inundačné územia a močiare, nedominuje rybárstvo a koristne hospodárstvo a tradičnú kultúru oblasti možno chápať ako krajový variant, kultúrny blok Maďarov v Karpatskej kotline. Charakter ich feudálnych povinnosti sa nelíšil od povinností roľníkov na nížine, teda popri špeciálnych danostiach aj ich spôsob života sa najviac podobá spôsobu života nížinných roľníkov. Autorovou prckoncepciou je, žc pretváranie detailov krajiny počas generácií slúžilo predovšetkým rozširovaniu úrodnej plochy a len druhotne využívaniu vôd. Autor svojim skúmaním hľadal odpoveď predovšetkým na nasledujúce otázky: a.) Bolo Medzibodrožie, resp. jeho ľud, v 19. 20. storočí naozaj takým uzavretým krajom, resp. etnickou skupinou, konzervujúcou archaické črty svojej tradičnej kultúry, ako ho vykreslili národopisné výskumy? b.) Akým spôsobom zmenili vzhľad Medzibodrožia veľké premeny krajiny, odvodňovanie a úprava vodných tokov, prebiehajúce v druhej polovici 19. stor., a či hospodárske, spoločenské a kultúrne zmeny, ktoré po nich nasledovali, sú vo svojej celistvosti dôsledkom týchto premien, resp. aké iné činitele hrali v tom svoju úlohu? c.) Do akej miery sa tradičný spôsob života, spoločnosť a kultúra Medzibodrožia menili v procese maďarského pomešťovania a aké činitele zapríčinili tieto zmeny? Ktoré hospodárske, spoločenské činitele podnecovali spomenuté zmeny. resp. ktoré pôsobili proti nim? d.) Je naozaj spôsob života a kultúra obcí Horného Medzibodrožia, ktoré sú za trianonskými maďarskými hranicami 128
