Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2003-2004 - Acta Ethnologica Danubiana 5-6. (Dunaszerdahely-Komárno, 2004)
Tanulmányok - Liszka József: Differenciáltság és homogenizálódás a szlovákiai magyarok 20. századi népi kultúrjában
movania národnej identity Maďarov žijúcich na Slovensku, vzniklo podľa sovietskeho, resp. slovenského vzoru (dá sa povedať, že na slovenský, resp. sovietsky príkaz). Veľkolepé celoštátne podujatia, napr. súťaž ľudovej piesne Tavaszi szél vizel áraszt (Jarný vietor vody vzdúva...), želiezovský folklórny festival alebo gombasecké celoštátne kultúrne slávnosti pravidelne po desaťročia zbližovali tanečníkov, súbory interpretov ľudových piesní alebo zoskupenia venujúce sa zachovávaniu tradícií zo Žitného ostrova či Podzoboria, Rožňavy alebo povodia Bodrogu. Účastníci sa tu nielen spoznávali, ale jedni od druhých sa učili svoje piesne, tance. Okrem toho nesmieme zabúdať, že na týchto podujatiach zvyčajne ako hostia vystupovali i slovenské súbory, kým na druhej strane maďarské súbory boli tiež stálymi účastníkmi slovenských ľudovoumeleckých festivalov (napr. vo Východnej). Koncom storočia sa popri modernizačných vplyvoch stále silnejšie uplatňovali isté globalizačné tendencie, ktoré už nielen vzájomne približujú ľudovú kultúru jednotlivých maďarských oblastí Slovenska, ale začleňujú ju takpovediac do „svetovej kutúry“. Ako príklad možno spomenúť graffiti, objavujúce sa i v najmenších dedinkách, alebo rýchle zdomácnenie pizzy, hamburgerov, gyrosu, resp. Coca Cóly či Fanty atď. Stojí za zamyslenie, že na prehliadke ľudového umenia južného Slovenska, usporiadanej medzi iným práve s cieľom boja proti globalizačným procesom, som na vlastné oči videl, ako sa účastníci zoznamujú s gyrosom a ako sa čudujú, že v hamburgeri „je aj mäso“... Všetko to nie je samozrejme dôležité ani tak kvôli zmene jedálnička (i keď ani tá nie je zanedbateľná), ako kvôli následným zmenám stravovacích zvyklostí, resp. v širšom kontexte zmenám celého životného štýlu (Stoličná 2000). Všetky tieto vplyvy mohli prispieť k tomu, že obraz obcí na oboch stranách súčasnej slovensko-maďarskej štátnej hranice, zhodne obývaných maďarským obyvateľstvom, v minulosti s jednoznačne súvisiacou kultúrou, dnes už zďaleka nie je rovnaký, resp. to, že i mentalita Maďarov žijúcich na opačných stranách hranice je dnes už rozdielna. Neznamená to samozrejme, že by sa ľudová kultúra Maďarov žijúcich na Slovensku stala úplne homogénnou. Niekdajšie makroregionálne charakteristiky v tunajšej kultúre v zlomkoch prežívajú a sú pozorovateľné dodnes. Literatúra Balassa Iván 1989 A határainkon lá/i magyarok néprajza [Národopis zahraničných Maďarov], Budapest. Juhász Ilona, L. 2002 Rudná I. Temetkezési szokások és a tcmctökultúra változásai a 20. században [Rudná I. Premeny pohrebných zvyklostí a pohrebnej kultúry v 20. storočí]. Komárom Dunaszerdaheiy. Kosa László 1979 Néprajzi tájak néprajzi csoportok [Etnografické regióny etnografické skupiny]. In Rozmaringkoszorá. Szlovákiai magyar tájak népköltészete [Ľudová slovesnosť maďarsky hovoriacich regiónov Slovenska]. Bratislava, 10 20. p. 1987 Integrálódás és differenciálódás. Etnokulturális folyamatok a szlovákiai magyarok legújabb történetében [Integrácia a diferenciácia. Etnokulturálne procesy v najnovších dejinách Maďarov žijúcich na Slovensku]. In A hagyományos kultúra a szocialista társadalomban. Szlovák-magyar bilaterális konferencia [Tradičná kultúra v socialistickej spoločnosti. 55
