Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2002 - Acta Ethnologica Danubiana 4. (Dunaszerdahely-Komárno, 2002)

Fórum

svojím dedičstvom, až kým sa na jeseň roku 1877 podarilo umným prírodovedcom dokázať, že z neho vedie podzemná vetva do Bodamského jazera, sprostredkovane cez potok Aach. Tam, kde mali podozrenie, že praskliny v skalnatom teréne prepúšťajú vodu do hĺbky, vsypali do Dunaja najprv soľ a potom fosforeskujúcu látku; obe sa objavili v silne prýštiacom prameni potoka Aach.“

Prameň Aachu je s 8600 litrami vody, vyvrhnutej veľkou silou každú sekundu, najsilnejším prameňom v Nemecku. Dve tretiny objemu vody v ňom pochádzajú z presakovania Dunaja. Aach, vytekajúci z jazera, ktoré sa vytvorilo pred skalnou prasklinou, niekedy tesne za prameňom poháňal mlyn. Do koryta pod miestom presakovania Dunaja aj v suchom období privádzajú prítoky vodu zo severu, takže za Mohringenom Dunaj nikdy nevysychá. Za Ulmom je už možné plaviť sa po ňom na menších loďkách.

Po prezretí prameňa Aachu sme absolvovali ďalšiu zastávku, v rámci ktorej sme navštívili beuronské benediktinske opátstvo, nachádzajúce sa v úzkom údolí Dunaja, križujúceho švábsko-albský vápencový terén. Bola tu postavená nielen cesta, ale aj železničná trať, ktorá vedie popri stnných skalných stenách, hradoch, zrúcaninách, často cez tunely, vytesané do vápenca. Beuron je často navštevovaným pútnickým miestom, letoviskom, strediskom nemeckého rádu benediktínov. Kláštor sme si mohli pozrieť len zvonka, v sprievode jedného z benediktínskych mníchov sme si prezreli kostol opátstva, postavený v rokoch 1732-38 a od základu prestavaný v roku 1872. Dozvedeli sme sa, že v rozľahlom sídle rádu funguje múzeum biblie, cenná knižnica, benediktínska teologická fakulta i výskumný ústav. Rád obhospodaruje 100 hektárov pôdy, ktorej väčšinu tvoria lesy. Beuronská benediktínska kongregácia mala v čase rozkvetu 250, dnes má ledva 60 mníchov. Viacerí z nich sú remeselníkmi. Náš sprievodca hrdo podotkol, že on sám je krajčírskym majstrom, doteraz obliekol 12 nemeckých a zahraničných biskupov. Známou beuronskou pamiatkou je nádherný drevený most cez Dunaj, postavený v roku 1803, tvarom pripomínajúci obrovskú archu, krytý drevenými šindľami a nesúci typické znaky stredovekej tesárskej techniky.

Poslednou zastávkou našej exkurzie bol hrad Hohenzollernovcov v Sigmaringene, postavený na skalnatom brale, vypínajúcom sa nad Dunajom. Z kniežacieho rodu Hohenzollernovcov pochádzali nielen pruskí králi a nemeckí cisári, ale v období od roku 1866 do roku 1947 patril Hohenzollemovcom aj kráľovský trón rumunskej ríše. Tento fakt pripomína plastika, zobrazujúca rumunského kráľa Karola I., umiestená na nádvorí hradu. Rod Hohenzollerovcov je katolícky, Sigmaringen je od roku 1534 strediskom jeho švábskej vetvy. Stará veža hradu bola postavená v 12. storočí, prestavaná a rozšírená koncom 19. storočia a nesie prevažne prvky renesančného štýlu. Okrem hradnej kaplnky, rytierskej siene a známej zbrojnice sme si mali možnosť pozrieť aj izbu, v ktorej boli v rokoch 1871 až 1918 počas návštevy Sigmaringenu viackrát ubytovaní dvaja cisári Viliamovia. Pri Sigmaringene je Dunaj už pomerne širokou riečkou, premosťuje ju železničný most i niekoľko cestných mostov. Po jeho vodách premávajú člny, kajaky, slúži ako miesto tréningov pre vyznávačov vodných športov.

(Preklad: Andrea Dubeková)

211