Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2000-2001 - Acta Ethnologica Danubiana 2-3. (Dunaszerdahely-Komárom, 2001)
1. Tanulmányok - Danglová, Ol'ga: Az etnicitás mint a lokális és regionális identitás összetevője
1990 Dekoratívne prvky na odeve v Honte. Druhá pol. 19. a prvá pol. 20. stor. In: Etnografický atlas Slovenska, 89. Géciová-Komorovská, V. 1988 Slovenská ľudová paličkovaná čipka, Bratislava. Hont. 1988 Ed. Botík, J., Tradície ľudovej kultúry. Krajské osvetové stredisko. Banská Bystrica. Identita etnických spoločenstiev. Výsledky etnologických výskumov. 1998. Ed. Kiliánová, G. Bratislava. Kantor, R. 1996 The Borderland as a National Cultural Area. In: Borderlands Culture Identity. Ed. Kantor, R. Institute of ethnology Jagiellonian University. Crakow, s. 27-35. Kríza, I. 1994 Ethnic Identity and National Consiousness of the Hungarian Peasantry During the Age of Dualism. In: Roots of the transplated. Volume One. Late 19th Century East Central nad Southeastern Europe. Columbia University Press, New York, p. 176-195. Kocka, J. 1988 Bürgertum und Bürgerlichkeit als Probleme der deutschen Geschichte von späten 18. zum frühen 20. Jh. In: Bürgerund Bürgerlichkeit in 19. Jh. Göttingen, s. 21-63. Kosa, L. 1990 Paraszti polgárosulás és népi kultúra táji megoszlása Magyarországon (1880-1920), Debrecen. Manga, J. 1968 Ünnepek, szokások az Ipoly mentén. Budapest. Moszyiíski, K. 1939 Kultúra ludowa Slowian. Krakow, Vo.2. Paládi-Kovács, A. 1996 Ethnic Traditions, Classes and Communities in Hungary, Budapest. Etnicita ako prvok lokálnej a regionálnej identity, na príklade tradícií dekoratívneho umenia Résumé Autorka si vybrala ako príklad k téme hraničného územia ako etnologického problému historickoadministratívne vymedzený areál bývalej Hontianskej župy v 1. polovici 20. storočia. Je to kontaktné územie, v ktorom v priebehu dlhého historického obdobia spolužili rozdielne etnická - Slováci, Maďari, ale i konfesionálne diferencované komunity - katolíci, evanjelici, kalvíni. Sústreďuje sa pritom na mapovanie dekoratívnych prvkov na ľudovom odeve, prinášajúce kaleidoskopickú sústavu ostrovov lokálnych štýlov, ktorých formovanie podmieňovala okrem iného i rôznorodá etnická i konfesionálna príslušnosť. Pritom sa i medzi obyvateľmi totožného etnika a totožnej religiozity uplatňovali diferencované lokálne formy a odlišné dekoratívne štýly. Priestorové ostrovy ktoré zachytávajú mapy sú tak odrazom stereotypov v materiálno-vizuálnej sfére, ale zároveň i zrkadlom hlbších symbolov, emócií a myšlienkových obsahov, dotýkajúcich sa lokálneho povedomia odlišnosti, prepojeného s povedomím etnickej a náboženskej identity. Vzhľadom k nedostatočnému analytickému výskumu sociálneho fenoménu identity v hraničnom priestore Hontu v časovo vymedzenom úseku smerom do minulosti - 1. polovica 20. storočia, možno vo vzťahu k lokálnemu, etnickému, religijnému povedomiu formulovať len úzku nekompletnú odpoveď, založenú na symbolizme lokálneho, regionálneho, etnického, religijného v materiálnej resp. výtvarnej kultúre. Nedá sa jednoznačne prehlásiť, ktorá zo skupinových identít bola pre obyvateľa Hontu prvoradejšia - pocit prináležitosti k miestu, k etnicite, či k náboženstvu, k skupine profesnej či stavovskej. I keď participácia na bytí v skupine bola pre vidieckeho človeka prvej polovice 20. storočia samo-91
