Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2000-2001 - Acta Ethnologica Danubiana 2-3. (Dunaszerdahely-Komárom, 2001)
1. Tanulmányok - Voigt Vilmos: A nyelvsziget jelentése és jelentősége
A dolgozat és más dolgozatok vitája során Komáromban az a felismerés is hangot kapott, miszerint a “határok” nemcsak elválasztanak, hanem össze is kötnek. Éppen a határok megléte hozza létre az ezeken átnyúló kereskedelmet, a különbségeket kihasználó legális és illegális forgalmat. Dolgozatom teljes magyar szövege (azóta) olvasható a Néprajzi Látóhatár 2000. évi 1-2. számában, amely éppen a nyelvsziget témakörével foglalkozik, és többek között Ingeborg Weber-Kellermann egyik írását is közli (szintén) magyarul. Úgyhogy ott további tájékozódást kap az olvasó. Význam a významnosť pojmu “jazykový ostrov” Résumé Pojem ’’jazykový ostrov” sa vytvoril v nemeckej jazykovede a neskôr v národopisnej vede 20. storočia. V Maďarsku sa s ním zoznámili v 30. rokoch, hoci nezávisle a odlišne používali u nás aj pojmy ’’jazykový ostrov” a ’’ostrov etník”. Po páde fašizmu bol tento pojem a jeho používanie v nacionalistickej ideológii ostro kritizované. Od druhej polovice 50. rokov však tento pojem začala už v novom ponímaní používať vo svojich výskumoch (medzi inými v obci Môzs v župe Tolna) práve Ingeborg Weber-Kellermann. Odvtedy sa v nemeckej i maďarskej etnografii sa tento pojem používa opatrne a obmedzene. Ak podrobne preskúmame životný osud vybraného a takýmto spôsobom charakterizovaného spoločenstva (v štúdii je uvedený príklad nemeckých ’’huteritov”, ktorí dnes žijú v Amerike a príklad ich dejín za posledných 500 rokov), je nám zrejmé, že nie iba jazyk, ale v iných prípadoch skôr kultúra, alebo vierovyznanie sú prvoradým dôkazom ’’vzniku takéhoto ostrova”. Ani to nie je jednoduchá otázka, kedy a ktorý jazyk je minoritným alebo majoritným jazykom? V každom takomto prípade je pravdepodobné, že nemožno hovoriť iba o rozdielnostiach v jazyku, ale aj v spôsobe života. Z hľadiska historického vývoja aj tá skutočnosť, že ktorá skupina ľudí odkedy žije na jednom území, treba komplexne zobraziť, a takýmto spôsobom nie je ani jednoduché zodpovedať otázku, koho možno považovať za reprezentanta ’’kultúrneho ostrova”. Avšak v dnešnej etnológii sa dá aj tento pojem s určitou obozretnosťou používať. V rámci diskusie o tejto téme v Komárne sa vyslovilo aj konštatovanie, podľa ktorého ’’hranice” nielen oddeľujú, ale aj spájajú. Práve existencia hraníc vytvára podmienky cezhraničného obchodu, legálne i ilegálne formy výmeny tovaru, ktoré využívajú existujúce rozdielnosti. 222
