Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2000-2001 - Acta Ethnologica Danubiana 2-3. (Dunaszerdahely-Komárom, 2001)

1. Tanulmányok - Cox, H. L.: Megnyitó

Naše tohtoročné rokovanie sa znova zaoberá hranicami, ako etnologickým problémom, tentoraz však sleduje predovšetkým hranice makro- a mikroregiónov dnešných národných štátov z historického a synchrónneho hľadiska. Stredobodom pozornosti väčšiny prednášok nie sú hranice ako také, ale možné štrukturálne členenie, resp. vznik jednotlivých kultúrnych systémov, resp. systémových častí. Dovoľte mi krátky exkurz do minulosti. Kým na začiatku 20. storočia etnológovia predpokladajúc historickú kontinuitu videli medzi usadením rano-stredovekých kmeňov a teritoriálno-kultúmym čle­nením v širšom zmysle slova úzku súvislosť, výskum kultúrneho priestoru v 20. rokoch považoval vytváranie kultúrneho priestoru už zväčša za výsledok tých kultúrnych prúdov, ktoré prebiehali na základe historických komunikačných vzorov. Časový faktor bol neustále v popredí a pojem komuniká­cie sa v tom období ešte obmedzoval na dopravné možnosti a ľudské kontakty. Výskum kultúrneho priestoru skôr historickej ako synchrónnej povahy vystriedal od sedemdesia­tych rokov tzv. inovačný výskum. V rámci synchrónnych terénnych štúdií sa čoraz viac potvrdilo totiž, že, že neustále šírenie kultúrnych prúdov nezodpovedá komplikovanému difúznemu priebehu kultúrnych inovácií. Vzrástol záujem o oblastné špecifické komunikačné stanice, menovite o výskum štrukturálnych vlastností sociálneho systému a sociokultúmeho hodnotového systému vo vzťahu s pri­jatím jedného nápadu, jedného postupu a jedného prostriedku. Tento priebeh vyžadoval nevyhnutné pre­miestnenie analýzy z makro-úrovne na mikro-úroveň. Dnes sa na difúzie pozerá, ako na mimoriadne komplikované procesy a ako na výsledky kultúrnych, hospodárskych a politických procesov a situácií v historickom čase, kým sociopsychologické prvky majú často rozhodujúci význam v úspešnej difúzii, ktorá sa odohráva v geografickej oblasti. Uvediem iba jeden príklad: V tomto zmysle ochotu a čas na prijímanie novoty v rámci materiálnej kultúry určuje popri otázke hodnotového systému, hospodárske­ho prínosu a kompatibility aj otázka psychologickej nadhodnoty inovácie. Ba dokonca, aj hospodársky zaujímavé inovácie sa stanú prijateľnými iba vtedy, ak životná úroveň, v čase rozšírenia novoty a pri ochote prijať aj vzrastajúce riziko, vo významnej miere presahuje životné minimum. Toto nás privied­lo k poznaniu, že rekonštrukcia historických difúznych procesov a ponímanie ich hraníc na základe syn­chrónnych máp prináša nesprávnu interpretáciu. Výnimku by mohol tvoriť všeobecný historický mate­riál, ktorý by umožnil a) náčrt skupiny obrazov metachronného historického rozšírenia, resp. b) analýzu historických, sociokultúmych a hospodárskych faktorov. Toto prirodzene zapríčiňuje premiestnenie ťažiska historickej makroanalýzy väčšieho geografického celku na základe celého radu prameňov, ktoré vyžadujú kvantitatívne a kvalitatívne vyhodnotenie tej-ktorej oblasti na vertikálne historické, hospodárske a sociálne mikroanalýzy. Dúfam, že tohtoročné príspevky prinesú nové ťažiská, a modifikujú skoršie hľadiská. V tomto zmysle vám prajem úspešné rokovanie a prínosnú diskusiu. 21

Next

/
Oldalképek
Tartalom