Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2000-2001 - Acta Ethnologica Danubiana 2-3. (Dunaszerdahely-Komárom, 2001)

1. Tanulmányok - Liszka József: Határok

Určitý prechod (hraničná zóna, kontaktná zóna) existuje ešte aj popri umelo vytvorených hraníc (podobné javy sa nachádzajú vo väčšine pohraničných pásiem Európy).

Pričom teda, že naše kultúry charakterizujú v podstate hranice tiahnuce sa medzi nimi/v nás, je aj to pravda, že žiadny typ hraníc nemožno definovať v podobe ostrých hraničných línií. Na to sa vzťahuje aj výraz hraničný prípad, ktorý v sebe zhŕňa tie javy, ktoré nemožno zaradit jednoznačne ani na jednu, alebo druhú stranu daných hraníc. Preto sú to hraničné prípady. Nuž, teda tieto hraničné prípady vo všeobecnosti vytvárajú hraničné pásmo. Etnológia sa tradične zaoberá týmito hranicami, hranicami rozšírenia určitých kultúrnych, jazykových, atď. javov.

Existujú ale aj neviditeľné, v nás tiahnuce sa hranice. Také sú napr. hranice medzi skupinami ľudí s odlišným vierovyznaním, odlišnou národnosťou v rámci jednej obce, určitej oblastí. Takéto sú hranice medzi rozdielnymi spoločenskými vrstvami, skupinami, medzi jednotlivými vekovými skupinami, generáciami. Výskum týchto javov nemôže byť však úlohou etnokartografie, veď ich zobrazenie prostriedkami etnokartografickej metódy je prakticky nemožné; napriek tomu si nemôže ich nevšimnúť pri výskume a vysvetlení geografického (teda horizontálneho) rozšírenia určitých javov. A práve nevšimnutie týchto - povedzme - vertikálnych hraníc môže priniesť celkom nepravdivé výsledky. Takéto vertikálne hranice sú i časové hranice, ktoré etnokartografía sa v menšej alebo väčšej miere snaží brať do úvahy.

Milé dámy a milí páni, milí kolegovia a hostia!

Témou terajšej XII. Medzinárodnej etnokartografickej konferencie sú Hranice, ako etnologický problém. Na základe nášho programu môžeme konštatovať, že ku všetkým týmto problémom tu odznejú konkrétne príspevky. Dovoľte mi, aby som Vás srdečne a veľkou úctou privítal v našom meste.

16