Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2000-2001 - Acta Ethnologica Danubiana 2-3. (Dunaszerdahely-Komárom, 2001)

1. Tanulmányok - Hartinger, Walter: A népi kultúra szűk határainak fikciója

Napriek spomínanej hypotéze som zástancom tej tézy, podľa ktorej ľudová kultúra je v neustálom vývoji, a síce napriek teritoriálnemu a spoločenskému určeniu hraníc, resp. napriek ich neustálej adaptácii k politickým, duchovným a ekonomickým rámcovým podmienkam ešte pred začatím obdobia industrializácie.

Súčasťou prekročenia hraníc bol štát, resp. úrady. Prvky ústredného riadenia (napr.: nariadenia o spôsobe odievania, o pestovanie ovocných stromov) vplývali na základe takmer stálych zmien politických hraníc.

Univerzálnosť cirkvi vyvíjala rozhodujúci vplyv na náboženské prvky ľudovej kultúry (jednotný zmysel náboženských predpisov, špecifické náboženské prejavy v činnosti niektorých cirkevných rád).

Tlačou šírená literatúra (ľudová tlač, letáky, obrázková tlač) sa od začiatku novoveku tešila veľkej obľube (augsburské letáky vo Švédsku a Rusku) aj kvôli poviedkam a estetickým hodnotám, ktoré obsahovala.

Ak tieto podnety, napriek skutočne existujúcim administratívnym a komunikatívnym hraniciam, sa súčasne uskutočnili aj na základe vonkajšieho vplyvu, tak aj prekročenie hraníc bolo intenzívnejšie a zároveň ľudí konfrontovalo so skúsenosťami získanými v cudzine, resp. vyvolalo kultúrnu zmenu.

Od začiatku stredoveku až po osvietenstvo, aspoň v katolíckych oblastiach, malo mimoriadne dôležitý význam putovanie a neskôr navštevovanie pútnických miest.

V neskoršom stredoveku bolo prekračovanie hraníc remeselníkmi takmer nevyhnutné. Putovanie remeselníkov, tovarišov sa vo väčšine remeselníckych odvetví stalo povinným predpisom, ktorý platil až do 19. storočia. Popri remeselníkoch cestovatelia, a iné podobné skupiny ľudí (hudobníci, žobráci, Židia, Cigáni, sezónni robotníci, poľnohospodárski robotníci) zaľudňovali ulice obcí a miest skoršieho novoveku. V období industrializácie na prahu modemy sa tento prúd bleskurýchle šíril a cez existujúce hranice sa realizoval pestrofarebný kultúrny transport (napr.: fašiangy, stavanie mája, ľudová hudba).

V dejinách západoeurópskych krajín popri teritoriálnych hraniciach existovali aj spoločenské hranice (ministerská šľachta, neskoro stredoveká agrárna kríza, epidémie a vojny), ktoré menili kultúrne oblasti (v dôsledku morovej epidémie sa niektoré oblasti vyľudňovali) a majetkové vzťahy roľníkov. V rámci cirkvi sa javilo viac možností na spoločenské pozdvihnutie.

Nezávisle od tohto existovalo medzi obyvateľstvom veľa komunikačných kontaktov ktoré umožňovali aj cezhraničné reformy (teória znižovania kultúrnych hodnôt a kultúrnej diverzifíkácie).

Zhrnutie: Základné predpoklady vzťahujúce sa na regionálne zvláštnosti a obsahovú fixáciu ľudovej kultúry by mali vychádzať z prekročenia teritoriálnych a spoločenských hraníc.

121