Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 1999 - Acta Ethnologica Danubiana 1. (Dunaszerdahely-Komárom, 2000)
Tartalom - Liszka József: Beköszöntő
Acta Ethnologica Danubiana 1 (1999), Komárom-Komárno Na úvod József Liszka Prvé číslo Ročenky Etnologického centra Spoločenskovedného inštitútu Fórum venujeme pamiatke B élu Gundu a Václava Frolca a týmto (v nádeji na dlhú životnosť) by sme chceli vyznačiť i smerovanie ďalšej série. Robíme tak preto, lebo títo dvaja bádatelia popritom, že boli angažovaní bádateľmi svojich národov, maďarskej a moravskej/českej kultúry, neúnavnými vedeckými organizátormi medzinárodnej národopisnej vedy, dokázali myslieť v európskych meradlách. Dôverne poznali ľudovú kultúru svojho i okolitých národov a zavádzali v našich končinách porovnávaciu metódu, ktorú (okrem iných) pokladá za svoj vzor aj komárňanské Etnologické centrum. Skutočnosť, že Ročenka Etnologického centra si vytýčila na svoju „zástavu ”, práve tieto dve mená má aj symbolický význam. Títo dvaja vedci sa navzájom vážili, mali radi a poznali (!) navzájom svoje národy. Béla Gunda z Debrecína sa zaoberal niektorými javmi slovenskej ľudovej kultúry, otázkami slovensko-maďarských interetnických vzťahov nielen vo svojich nespočetných (aj po slovensky publikovaných!) štúdiách, ale vytvoril aj základné výskumné diela rumunsko-maďarských a južnoslovansko-maďarských vzťahov. Pracoval aj na výskume balkánskych kultúrnych vplyvov. Usiloval sa o vydanie stredoeurópskeho etnografického časopisu pod názvom Danubius. Václav Frolec z Brna bol azda najzasvätenejším znalcom moravsko-panónskej oblasti. Bol členom mnohých slovenských národopisných vedeckých združení, dobrý spevák, ktorý si rád zaspieval moravské ľudové piesne, v ktorých rezonovali kossuthovské ohlasy. Krátko pred smrťou začal vydávať národopisný časopis Ethnologia Europea Centralis, ktorý dnes ďalej redigujú jeho spolupracovníci. Béla Gunda aj Václav Frolec boli nositeľmi Herderovej ceny za bádateľskú a vedeckoorganizačnú činnosť, ktorá prispievala k lepšiemu poznávaniu a priateľstvu medzi stredoeurópskymi národmi. Tieto významné osobnosti obrazne spájajú národy strednej a južnej Európy. Naša Ročenka, okrem toho, že hovorí o najnovších výsledkoch výskumu ľudovej kultúry maďarskej národnosti na Slovensku, chce dať priestor a predstaviť ľudovú kultúru iných národov celej Dunajskej kotliny. V súlade s bádateľskými prioritami Etnologického centra chceme venovať osobitnú pozornosť rozpracovávaniu teoretických a metodologických problémov interetnických vzťahov, ako aj problematike výskumu súčasnosti. Okrem toho by sme sa chceli zaoberať rozvetveným okruhom otázok sakrálneho národopisu. Jednak preto, lebo táto oblasť národopisného bádania v maďarskom aj v slovenskom národopise patrí medzi najzanedbávanejšie, ako aj preto, lebo kresťanská kultúra zohrávala významnú úlohu pri formovaní ľudovej kultúry európskych národov. Je takmer nemožné porozumieť niektorým kultúrnym javom bez poznania ich kresťanského základu. 11
