Hadobás Sándor szerk.: Bányászattörténeti Közlemények 8. (Rudabánya, 2009)

Közlemények - A kisgarami (hroneci) Blauöfen. - Hronecké Blauöfen. (Peter Cengel - Pavol Horváth)

inymi väcsimi pecami. Mohli mat' vnútorné usporiadanie priblizne podobné ako na obr. 5.b. Obrázky 2. a 5.a-b. sú pomocné obrázky

4

, ktorych úcelom je ukázat' pôvodné vnútorné usporiadanie a urcenie pece. Dve hronecké Blauöfen obr. 1. a 3. boli podobné, aie sa lísili rozmermi a detailmi. Obidve mali po dve sachty. U pece na obr. 1. boli sachty v strede pece pod komínom, upece na obr. 3. boli blizsie ku okraju, co je vidiet' na pôdoryse a bocnom reze pece. Z mierky boli prepocítané ich základné rozmery v metroch. Tab. 1. porovnáva základné rozmery obidvoch pecí. Vyska (vs) prvej pece bola 6,5 m, vyska druhej s komínom az 9 m; a, b, sú dlzky základné. Z vonkajsieho tvaru a rozmerov vyplyva, ze to boli dve rôzne pece. Tab. 1. Porovnanie pecí obr. 18 a 19, rozmery sú v metroch. Pec a b V vs Poznámka obr. 1 4,7 3,8 4,4 6,5 trojstupnová stavba obr. 3 4,2 4,3 9 sikmá zaoblená strecha Pôvodné urcenie Blauöfen Túto problematiku rozoberieme z niekol'kych pohl'adov: 1. Blauöfen bola v Nemecku pecou na vyrobu surového zeleza, predchodkynou vysokych peci

5

. Aj dúchacka — Blaseöfen bola v Nemecku pecou na vyrobu surového zeleza. Blauöfen a. Blaseöfen znamenajú to isté, sú to synonymá

6

. Zaciatky vyroby surového zeleza v 16. st. v Nemecku sú spojené s menőm Andreas 4 Pomocné obrázky Hroneckej Blauöfen, potrebné na vysvetlenie. (P. Cengel.) 3 Beckert, M.: Eisen Tatsachen und Legenden. Leipzig 1980, s. 151. „Blauöfen sind Blaseöfen, d. h. betriebene Schmelzöfen und Vorläufer der Hochöfen. " 6 Beckert, M. 151.