Circulares literae dioecesanae anno 1911 ad clerum archidioecesis strigoniensis a Claudio Francisco Cardinale Vaszary principe primate regni Hungariae et archiepiscopo dimissae

III.

42

Sv. Kongregácia záležitostí sviatostných v páde strassburgskom 25-ho marca r. 1910, pri ktorom, ked sa jednalo o tom, či sa môžu deti dvanásť, a či až štrnásťročné pripúšťať ku svätému prijímaniu, odpísala: „Chlapci a dievčence, jakonáhle do rokov rozoznávania a či k užívaniu rozumu prišli, majú sa pripustiť ku stolu svätému.“

Uváživše náležité spomenuté okolnosti

— svätý tento Úrad záležitostí sviatostných

— vo svojej všeobecnej porade 15-ho júla r. 1910 vydržiavanej, aby všetky nižšie uvedené neriady sa odstránily a deti od útlej malučkosti Ježiša Krista sa pridržaly, Jeho životom žily a ochranu našly proti nebezpečenstvám zkazenosti, nasledujúce, všade zadržať sa majúce pravidlo o prvom prijímaní ustanoviť za cieľu primerané držal:

I. Vek rozoznávania tak ku spovedi, jako ku sv. prijímaniu je ten, v ktorom dieťa začína mysleť, to jest, okolo siedmeho roku, už či o niečo vyššie, už či aj nižšie. Od tohoto času sa začína povinnosť zadosťučiniť obom príkazom, príkazu o spovedi a o prijímaní.

II. Ku prvej spovedi a ku prvému sv. prijímaniu nieto potrebná úplná a dôkladná znalosť učenia kresťanského. Dieťa však neskôr bude sa muset naučiť celý katechis- mus, postupne dľa miery svojej rozumnosti.

III. Zbehlosť v náboženstve, ktorá sa žiada od dieťata, aby ono k prvému prijímaniu slušne sa prichystalo, je tá, ktorou ono tie tajomstvá viery, ktoré sú neomylne potrebné prostriedky spasenia, dia svojho pochopu sa naučilo, mimo toho, aby chlieb sviatostný od chleba obyčajného a telesného rozoznávalo, žeby s pobožnosťou, svojmu veku zodpovedajúcou k najsvätejšej Sviatosti pristúpilo.

IV. Záväzok príkazu o spovedi a o prijímaní, ktorý sa nakladá dieťatu, predovšetkým tých sa týka, ktorí sa majú starať o dieťa, to jest rodičov, spovedelníkov, uči- telov a farára. Rodičovi ale, lebo tým, čo ho zastávajú, a spovedelníkom patrí dia rimského katechismusu pripustiť dieťa ku prvému prijímaniu.

V. Raz, alebo častejšie v roku nech vyhlásia a vybavujú farári spoločné prijímanie pre deti, a k tomu nech nielen prváčkov pripustia, ale aj iných, ktorí so súhlasením rodičov a spovedelnika, ako bolo výš uvedené, už predtým so svätého oltára okúsili. Obojich vopred cez pár dní nech poučujú a pripravujú.

VI. Vychovávatelia dietok nech sa všemožne starajú o to, aby deti po prvom prijímaní častejšie k svätému stolu pristu- povaly, ba — dia možnosti — aj každodenne, jako si to Ježiš Kristus a matka Cirkev žiadajú; a to nech činia s takou vrúcnosťou, jakú im ich vek dovoli. Musia tiež pamätať vychovávatelia na tú svoju dalšiu, velmi vážnu povinnosť, starať sa o to, aby sa deti na verejné vynaučovanie katechismusu vždy ustanovily, v protivnom páde náboženské cvičenie dietok ináč musia nah radovať.

VII. Obyčaj — nepripúšťať detí ku spovedi, alebo im neudeľovať rozhrešenia, jakonáhle k užívaniu rozumu prišli, — na každý pád sa musí odsúdiť. Pre tú príčinu biskupi, použijúc aj právné prodstriedky, budú sa starať, aby to celkom prestalo.

VIII. Opovrženia najvýš hodný zlozvyk je to, ked sa Sviatosť, čo pokrm umierajúcich a posledné pomazanie neudeľuje deťom, ktoré už rozum užívaly, a ked sa takéto pochovávajú na spôsob nemlúvnia- tok. Proti tým, ktori by spomenutý zlozvyk nezanechali, musia biskupi prísne zakročiť.

Toto všetko — od 00. kardinálov tejto