Circulares literae dioecesanae anno 1911 ad clerum archidioecesis strigoniensis a Claudio Francisco Cardinale Vaszary principe primate regni Hungariae et archiepiscopo dimissae

III.

40

desať-dvanásťročný, raz zas štrnásť, alebo ešte viacročný bol ustanovený k prvému prijímaniu; pričom potom dietky a mládež, ked nemalý predpísaný vek, od sviatostného prijímania bývalý zdržané.

Takáto obyčaj, ktorou pod záminkou zachránenia podlžnej úcty k prevelebnej Sviatosti oltárnej odstráňujú sa od nej veriaci, mnoho zlého zapríčinila. Stalo sa totiž, že mladistvá nevinnosť, vyrvaná z náručia Kristovho, žiadnou potravou vnútorného života nebola udržovaná, z čoho potom nasledovalo, že najmohutnejšieho ochranného prostriedku pozbavená mládež, obkľúčená toľkými úkladmi, ztratiac čistotu, prv do hriechov upadla, nežby bola okúsila sväté tajomstvá. Ačkoľvek by dôkladné poučenie a úplná sviatostná spoved, čo síce nie všade býva, predchádzala prvému svätému prijímaniu, vždy predsa žalostnou ostane ztrata prvej nevinnosti, ktorej by sa akiste bolo vyhlo pomocou Sviatosti, v útlejších rokoch prijatej.

Nie menej sa musí zavrhovať zvyk, panujúci na viacerých miestach, že sviatostná spoved sa nedovoľuje deťom, ktoré ešte neboly pripustené k stolu Pánovmu, alebo sa im neudeľuje rozhrešenie. Čím sa stáva, že ony, zapletené snád vo veľkých hriechoch, s nemalým nebezpečenstvom dlho hlivejú.

Čo ale je najhoršie, na niektorých stranách deťom, ktoré ešte neboly pri sv. prijímaní, ani v hroziacom im nebezpečenstve smrti nedovoľujú posilniť sa na poslednú cestu svätou potravou, a tak zomrelé a na spôsob nemľúvňát pochované prímluvami Cirkve sa nenapomáhajú.

Podobnú ujmu zaviňujú, ktorí na mimoriadne prípravy, prvému prijímaniu predchádzajúce, viac, ako treba, naliehajú, ani snád nebadajúc, že takáto úzkostlivosť pochádza z bludov Jansenisfických, ktorí totižto tvrdia, že Sviatosť oltárna je odmenou a nie liekom ľudskej krehkosti. Bezpochyby protivne cítil snem tridentský, ked učil, ze je ona „protiliekom, ktorý nás oslobodzuje od každodenných previnení a ochraňuje od smrteľných hriechov“ (zas. 13. o Sviatosti kan. 2.), ktoré učenie nedávno bolo dôraznejšie prízvukované skrze nariadenie dňa

26-ho decembra r. 1905 vydané, dľa ktorého prístup ku každodennému prijímaniu komukoľvek, či staršiemu, či mladšiemu, je voľný; žiadajúc len dve podmienky, stavu milosti a úprimného úmyslu.

'A v skutku, ked za starodávna pozostatky zo svätých spôsobov aj nemlúvňatám pri prsiach sa dávaly, niet základnej príčiny, pre ktorú by sa včuľ mimoriadna príprava mala žiadať od detí, ktoré v šťastlivom stave prvej čistoty a nevinnosti sa nachádzajú, a ktorým onen tajuplný pokrm pre mnohé úklady a nebezpečenstvá našej doby až veľmi je potrebný.

Zlozvyky, ktoré odsudzujeme, následkom toho povstaly, že tí, ktorí iný vek vyznačili pre spoved, iný zase pre prijímanie, ani primerane, ani správne neurčili, ktorý je vlastne vek rozoznávania (dobrého a zlého). Jedon predsa a ten istý vek požaduje pre obe sviatosti snem lateránsky, ked spojenú povinnosť spovedi a prijímania nakladá. Teda jako ku spovedi vekom dostatočným drži sa ten, v ktorom človek dobré od zlého môže rozoznať, to jest, k ja- kému-takčmo užívaniu rozumu príde, tak ku prijímaniu sa musí brať ten vek za dostatočný, ked je človek v stave rozoznať spôsob chleba sviatostného od obyčajného; a to je zase len ten istý vek, v ktorom dieťa obsiahlo užívanie rozumu.

Ani ináč vec neponímali zvláštni vy- kladatelia snemu lateránskeho a súvekovia