Circulares literae dioecesanae anno 1902 ad clerum archidioecesis strigoniensis a Claudio Francisco Cardinale Vaszary principe primate regni Hungariae et archiepiscopo dimissae
VII.
11 Samo sebou sa rozumie, že katolícky riad kňazský, ktorý k tomu povolaný je, aby náboženstvo rozširoval a jeho tajomstva vysluhoval, zvláštným rozhorčením je učinený za šajbu na to, aby jeho vážnosť a úctu v očiach ľudu snížili. Odvážlivosť v ohľade tomto sa zo dňa na deň vzmáha; skutky kňazov čo najhoršie vysvetlujú, podozrievajú, a to všetko tým vo väčšej miere, čím viacej úfajú beztrestnosť. Takto s novými neresťami dovršujú tie, ktoré kňazstvo od dlhšieho času trpí pre vojenskopovinnosť, ktorá ho od primeranej príprave náboženskej odtiahne, jako tiež pre odohranie cirkevného statku, ktorý nábožnosťou a veľkodušnosťou veriacich povstal. A rehoľe a kongregácie, ktoré skrz cvičenie evanjeliumových rád náboženstvu a spoločnosti jednako ku sláve slúžia, jakoby v očiach nepriateľov cirkve o jedon hriech viacej malý, s najväčšou prudkosťou prenasledované bývajú. Žalostné je pre Nás spomenúť, že ich aj novšie trestajú nenávisť chovajúcimi a nezaslúženými zákonmi, ktoré každý právactivý človek v najväčšej miere zazlievať musí. Ku ich ochráneniu neosožila čistota života, proti ktorej vážne a základné výčitky ani nepriatelia predniest nemôžú; nie právo [prirodzené, ktoré spolčenie ku čnostným cieľom dovoluje, ani ústava, ktorá ich potvrdí; nie láska ľudu, ktorý zá vzácné služby skrz vedu, umelstvo a rolníctvo učinené a za dary početnej triede chudobných z lásky k blížnemu poskytnuté pov- dačný je. Takto mužovia a ženy, dietky ľudu, ktoré sa radostí rodinných svevolne zriekly, aby mladosť, vlohy, účinlivosť a život svoj v pokojnom sjednoteniu ku dobru blížneho venovaly, vyhnané sú, jakoby bandami zločincov boly, pokial ináče jedon- každý užíva svoju svobodu. Nenie div, že najdrahšie dietky sú takto trestané, ked ani otec, hlava katolického kresťanstva, rimský pápež lepšie nepochodí. Udalosti sú známé. Ked ho so svetským panovaním olúpili spolu i o neodvislosť, na ktorú všetko obsahujúcé a božské poslanie jej potrebu má; ked ho vo vlastnom Ríme prinútili k tomu, aby sa do svojho príbytku zatvoril, poneváč od nepriateľskej moci utís- kaný bol: vzdor posmešným rukojemstvám ohľadom na úctu učineným a vzdor sľubom neistej ceny ohľadom na svobodu daným, do protiporiadného, nespravedliveho a ku vznešenému úradu nehodného položenia ho uvrhnuli. Veľmi dobre známe ťažkosti, ktoré mu váľajú v cestu, na koľko úmysle jeho mnohokrát prekrútia a hodnosť obrazia, tak že vždy nápadnejšie bude, že mu samostatnosť štátnú odňali, aby duševnú moc cirkevnej hlavy pomalú zničili, čo ostatne od vlastných pôvodcov lúpenia vyšlo zrejme na javo. Ked výsledky tejto udalosti rozvá- žíme, je to nielen proti dobrej politike, lež i proti spoločnosti, poneváč na náboženstvu učinené rany sú vzájomne rany na srdci spoločnosti udrené. Lebo Boh, ktorý človeka podstatne spoločenskými vlasnosťami obdaril, vo svojej prozreteľnosti práve tak založil i cirkev, a postavil ju dľa slov biblie na vrch Sionský, aby bola svetlom a aby zásadu života v rozličných poťažnosťach ľudskej spoločnosti zúrodňujúcimi lúčami vyvinúla tým, že uverejňuje múdré a nebeské pravidla, pomocou ktorých si najlepšie zod- povedajúcé utvorenie získať mohla. Preto rozpadáva spoločnosť, ktorá sa odtrhne od cirkve, ktorá značná čiastka jej sily je, bud sa srúti, poneváč rozváže to, čo Boh zaviazané mať chce. Pri každej poskytujúcej sa príležitosti sme pravdy tieto hlásať neprestávali, a z terajšej neobyčajnej príležitosti znova sme to učiniť na schval žiadali. Poprial by Pán, 2*
