Circulares literae dioecesanae anno 1902 ad clerum archidioecesis strigoniensis a Claudio Francisco Cardinale Vaszary principe primate regni Hungariae et archiepiscopo dimissae
VII.
Nr. 1745 Obežný list pápeža Leva XIII. PATRIARCHOM, PRÍMAŠOM, ARCIRISKUPOM A RISKUPOM SVETA KATOLÍCKEHO. CTIHODNÍ BRATRI. Pozdrav a apoštolské požehnanie. Poneváč sme 25. rok apoštolského úradu Nášho dosiahnuli, i sami sa čudujúc nad cestou uprostred ťažkých a nepretržených starostí vykonanou, samo sebou sa rozumie, že pohnutí sme k tomu, aby sme myšlienky svoje pozdvihli k Bohu dobrotivému, ktorý si prial Nám tak velkú trvácnosť pápežova- nia udeliť, na ktorú sotva je v dejinách nekoľko príkladov. Nech sa teda vznesie k Otcovi nás všetkých, ku tomu, ktorý v ruke drži tajnosť života, sťa pravá potreba srdca chválospev povdačnosti. Duch ľudský je doista neschopný k tomu, aby úplne pochopil úmysel božský vzťahujúci sa na vek tak pokročilý a nijak neúfaný, a My tuná len mlčanlivé môžeme velebiť; jedno však veľmi dobre vieme a to je, že ked sa Mu život náš podržať ľúbilo a ešte ľúbi, Našou najväčšou povinnosťou je, totižto, aby sme žili ku dobru a zdaru Jeho nepoškrvnenej snúbenice cirkve a nezľaknúli sa starostí a práci, lež aby sme jej i tento posledný pozostatok síl svojich venovali. Takto vzdajúc povinnú vdaku Otcovi svojmu, ktorý na nebesiach je, a ktorému bud česť a sláva až na veky, s tým sa uspokojíme, že s myšlienkami a slovami svojimi sa k Vám obrátiť môžeme, Ctihodní Bratri, ktorých povolal Duch sv., aby ste vodili jednotlivé čiasky stáda Ježiša Krista, a práve skrze to v bojoch a víťazstvách, v žialoch a radosťach úradu pastierskeho s Nami účasť brali. Nie, nikdy nezmiznú z pamäti našej rozličné a slavné dôkazy nábožného oddania, ktoré ste Nám behom pápežovania preukázali a z terajšéj príležitosti v milenom zápasi obnovili. Tesno súc s Vami spojení tak z úradnej povinnosti, jako aj z otcovskej náklonnosti, obvzlášte sú Nám príjemné tieto svedectva vašej poddanosti, nie tak z ohľadu svojej osoby, jako radšej následkom tej veľkej dôležitosti, ktorú si získajú čo znaky pridŕžania sa Stolice tejto apoštolskej, jádra to a stredišťa sveta katolíckeho a všetkých ostatných stolíc biskupských. Jestli nekedy potrebné bolo, aby všetky hierarchické stupne cirkve žiarlivé zachovalý svornosť v láske vzájomnej, v dokonalej rovnosti myšlienok a úmyslov tak, aby len jedno srdce a jednoho ducha tvorili, vtedy toto vo včulajšom čaši najpotrebnejšie je. Skutočne, kto by neznal, že jak dalako rozšírené spiknutie nepriateľských síl pracuje dnes na tom, aby veľké dielo Ježiša Krista srúcalo a znivočilo tým, že so spurnosťou mieru neznajúcou pokusujú sa spustošiť poklady nebeskej náuky v ríši rozumovej a podkopať najsvätejšie a najbla- hodarnejšie príkazy v ríši mravov? Avšak vy veci tieto deň jak deň zkusujete; ved opätne ste Nám oznámili vaše úzkosti a starosti, a žalovali ste sa na množstvo predsudkov, falošných sústavov, bludov, ktoré i
