Circulares litterae dioecesanae anno 1889. ad clerum archi-dioecesis strigoniensis a Joanne Cardinale Simor principe primate regni Hungariae et archi-episcopo dimissae
XVIII.
159 drzé reßi a spisy, v nicbzto t^m najvelebnejsim a najsvätejsim veciam bez hanbya citu sa posmievali, a najv^S vycbvalovali tú nezbednú slobodu sm^slania, ktorá je plodnou rodiökou prevráten^cb domnienok, a ktorá podkopavá základy kázne a spolocenstva Iudskébo spolu s mravopoßestnostou krestanskou. A toto tak smutné dielo bolo dovoleno dlb^mi pripravami obstarat, priho- tovit a dokonat nielen s vedomím predstavenjicb, ba i s jejich priaznou a povzbud- zovánim, ktoré bojne a zjavno poskytovali. Trpko to povedat a divu je to podobné, ze z toboto ctihodného mesta, v ktorom Boh príbytok svojho námestnika postavil, vycbádza zvest povstalébo proti Bobu rozumu Iudskébo, a 2e tam, odkial svet zvykol dostávat neporuüsené nauky Evanjeliuma a rady spasenia, nesíastnou premenou bez trestu potvrdzujú sa pom- níkami neslechetné bludy, áno i samé kacierstvo. Tam nás zaviedly ßasy, 2e vi- dime uz ohavnost zpustoSenia na mieste svätom. V tycbto pretaík^cb okolnostach, poneváS správa obce krestánskej spolu so strázou a obhajovánim náboíenstva Nám je sverená dosvedßujeme, 2e mesto Kim urazené je touto potupou a svätost viery krestánskej banebne narusená ; a spolu celému svetu katolickemu so zalobou a s rozborßenim svatokrádeíny tento zloßin oznamujeme. AvSak úíitoéné naußenie i z krivdy sí vziaf smieme. — Z tobo zajiste vMy viac a viacej vysvitá, zdáliz sú spokojní nepriatelia s t^m, ze svetskú moc pape2ovú zruSili, alebo neßo inébo eáte vyzadujú jako2to poslední v^sledok: totizto na vnivoß vyviest samú svatú nadvá2nost pápe2skú a vykorenit krestansku vieru. — Podobne vysvitá, zdali2, My nejakú Iudskú vec, alebo radsie slobodu apoStolskebo úradu, bodnost pape2kú, a sam| opravdiv^ zdar krajiny talianskej mame pred oßami, ked práva Apostolskej stolice nazpät pozadujeme. — Konecne z toboto samébo pribebu az vei mi dobre poznávame, öo stojá a kam upadly tie mnobé a a skvelé sluby, ktoré zo zaciatku tak ocbotne naslubovali. Lebo po sluboch a zna- kocb vsemoznéj úcty, ktorfmi dia Stedrj'cb recí jejicb rimsky Pápez mai byf po- ctenjr, nasledovaly pomály najfaäSie krivdy a potupenia, z nícbzto to najvaésé a vsetk^m pred oßami zostat majúce je teraz pomnik ßloveka neéistébo a zkazenébo. — Tie2 i toto mesto, o ktorom tvrdili, 2e bude v2dycky i slavn^m i bezpeßn5rm sídlom rimskebo Pápe2a, ußinit ebcú hlavou novej bezboznosti, kde sa rozumu lúdskému, staby na vrcbol bozstva pov^Senému, poéta nerozumná a drzá má vzdávaf. A tak rozvázte u seba, Ctibodní bratri, jaká Nám vo vykonávaní najvys- siebo úradu apostolskeho ponecbaná je sloboda alebo váznost. — Ani len osoba Nasa néni istá od stracbu a nebezpeőenstva : lebo 2iadnemu néni ne- známe, kam ßelia a ßo si íiadajú ludia zo stránky tej najhorSej ; a kazdy mo2e videt, ze tí-ze Iudia, pou2ijúc priaznivé jim ßasy, zo dna na den sa rozmábajú jak poßtom, tak i v nebanebnosti, a 2e ustanovili dotial neustat, k5rm veci do najkrajnejsiej biedy a zábuby neprivedú. A jestlize v tejto zálezitosti v nejzto sa ponosujeme, nebola jim daná ovSem len z obiadu na v^bodnost, tolká vol- nost, aby svoje zlostné úmysle násilenstvom a rukou ozbrojenou previest mobli, predsa nikto tak labko tomu neuverí, 2e Sasom i toboto zloßinu sa nedopustia, na-
